0% encontró este documento útil (1 voto)
2K vistas80 páginas

Guia Didactica y Respuestas Guarani 6°

Este libro presenta el programa de Guaraní para el sexto grado de la Educación Escolar Básica. Está dividido en unidades temáticas que contienen actividades para desarrollar las capacidades lingüístico-comunicativas en Guaraní.

Cargado por

Yanina Benitez
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd
0% encontró este documento útil (1 voto)
2K vistas80 páginas

Guia Didactica y Respuestas Guarani 6°

Este libro presenta el programa de Guaraní para el sexto grado de la Educación Escolar Básica. Está dividido en unidades temáticas que contienen actividades para desarrollar las capacidades lingüístico-comunicativas en Guaraní.

Cargado por

Yanina Benitez
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd
Está en la página 1/ 80

6

Guarani
ñe’ẽ
SEXTO GRADO - EEB

guia guar6 01.indd 1 16/5/19 14:12


Queda prohibida la reproducción total o parcial por cualquier método gráfico,
electrónico, mecánico y fotocopiado sin autorización escrita del editor.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Edita ©Editorial En Alianza
Juan de Salazar 486 entre San José y Boquerón
Tel.: (021) 22 22 15 (R. A.)
www.editorialenalianza.com.py

Presidenta Carmen Da Costa de Galeano

Gerente de edición Yenny Y. González Trinidad

Edición Vilma Mariela Otazú M.

Coordinadora de área Vilma Mariela Otazú M.

Elaboración Zulma Benítez de Villamayor

Corrección Estela Peralta de Aguayo

Jefe de diseño y producción Marcelo L. Torterolo

Diseño de maqueta y tapa Alejandra Corbeta

Diagramación Alejandra Corbeta y Miguel Martínez

Primera edición
Mayo de 2019
Asunción-Paraguay
ISBN 978-99967-54-57-9

guia guar6 01.indd 2 16/5/19 14:12


Jehechauka’ypy – Presentación

Oñembo’éramo mitãnguérape iñe’ẽteépe oñemomarandu ha


oporomomarandu porãvéta, upekuévo omongakuaa ha omombaretevéta
ohóvo hemiandu ha hetã rayhu.

Editorial En Alianza ojapo ko sãmbyhyrã mbo’ekuaangatu rehegua aranduka


moñe’ẽrã Guarani ñe’ẽ poteĩha mbo’esyrypegua, ohechakuaávo tekotevẽha
mbo’ehárape oñeipytyvõ hembiapo ojapóva mbo’ehaokotýpe.

Upe apañuái ojehecháre ko kuatia jehaipyrépe, mbo’eharakuéra ojuhúta


© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

katupyry mitãnguéra mbo’epegua oipytyvõ porãvéta guarani hekombo’e


oñembokatupyrýva poteĩha mbo’esyrýpe.

Editorial En Alianza, jaheróva guaraníme Kuatiañe’ẽ Róga, oha’arõ ko


sãmbyhy imandu’a opavave mbo’ehára ojapótavo mbo’epy aponde’a
oguerahávo temimbo’ekuérape pe oikotevẽva, ohupity ha oikũmbývo
mbo’esyry ha mbo’epy poteĩhamegua.

Kuatiañe’ẽ Róga - Editorial En Alianza

guia guar6 01.indd 3 16/5/19 14:12


guia guar6 01.indd 4 16/5/19 14:12
Techaukaha - Índice

Jehechauka’ypy - Presentación 3

Tembiapo ñepyrũ - Presentación de cada unidad 6

Kóicha hína Guarani ñe’ẽ 6 - Así es el libro Guarani ñe’ẽ 6 7

Katupyryrã Guarani ñe’ẽ poteĩha mbo’esyrýpe


- Capacidades de Guaraní del sexto grado 16
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

Taperekokuaaty jehechakuaa - Consideraciones metodológicas 19

Jehepyme’ẽ jehechakuaa - Estrategias de evaluación 22

Mbo’epy aponde’a ary rehegua,


Ñeg̃ uahẽrã mbo’ehaokotýpe - Plan anual/plan de clase 32

Ñembohovái Guarani 6.º grado - Respuestas de Guaraní 6.º grado 66

Aranduka porupyre - Bibliografía 80

guia guar6 01.indd 5 16/5/19 14:12


Tembiapo ñepyrū - Presentación de cada unidad

Ko aranduka Guarani ñe’ẽ, mbo’esyry poteĩha Educación Escolar Básica-


pegua, ningo ha’ehína peteĩ tembiapo ñe’ẽ guarani rehegua, ko’ápe
oñemba’apo ñe’ẽ ha jehai rehegua ojehechakuaava’erã poteĩha mbo’esyrýpe.

Jaikuaaháicha temimbo’e ko mbo’esyrypegua ohechakuaava’erã opa


tembiapo ñe’ẽnguéra, ko aranduka oñemohenda poapy vorépe.

Moñepyrũ oĩva guive oipeipirũ mitãnguérape ojapo hembiapo ohupyty


katupyry opa mbo’epy ohekombo’éva ichupe, oikuaa kuaarapoite

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


omohendakuaa, omombykykuaa ha ambue, ha’éva katupyry oĩva mbo’epy
ñe’ẽ mba’etee, ỹrõ ojeiporúva opavave mbo’epýpe ombotuichavéva
ñandereko ko’ẽ ko'ẽre.

Upéicha, ko aranduka Guarani ñe’ẽ mbo’esyry poteĩha ohechakuaa


heta tembiapo omyesakãtava mitãnguérape ikatupy oñembo’étava ko
mbo’esyrýpe.

guia guar6 01.indd 6 16/5/19 14:12


Kóicha hína Guarani ñe’ē 6 – Así es el libro Guarani ñe’ē 6
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

guia guar6 01.indd 7 16/5/19 14:12


8

guia guar6 01.indd 8


© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

16/5/19 14:12
Tembiapo katupyry ñe’ēkuaaty ha ñe’ēkuaa rehegua
Actividades para el logro de las capacidades
lingϋístico-comunicativas

Ko tembiapo ohechaukase mba’eichaitépa ikatu oñemba’apo tuichaháicha


ñe’ẽayvu rupive. Ko aranduka Guarani ñe’ẽ poteĩha mbo’esyrypegua
oñemohenda péicha:

Oguereko ñepyrũme héra, ombohapéva oñemba’apótava, avei


mba'eporandu oipytyvõ hag̃ ua mitãnguérape moñe'ẽrã ñeikũmbyhápe.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

guia guar6 01.indd 9 16/5/19 14:12


Ñaikūmby ñahendúva
Comprensión oral

Ñaikũmby ñahedúva: ko vorépe oñemoĩ tembiapo temimbo’ekuéra oikuaa


porãve hag̃ ua moñe’ẽrã. Ojehechakuaa temiandu oñemog̃ uaheséva
moñe’ẽrãme.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Ñañe’ēkuaa
Expresión oral

Ko vorépe ojehupytyse pe ñemongeta ojeiporúvo aporeko ñe’ẽ rupive,


jahechakuaa mombe’u’anga ñe’ẽ rupive, ñomongeta jere, ñomongeta,
ñe’ẽ oñondive ha ambue. Ojehupytývo umi mitãnguéra oñomongeta ha
oñeikũmby oñeñe’ẽvo.

10

guia guar6 01.indd 10 16/5/19 14:12


Ñaikūmby ñamoñe’ēva
Comprensión escrita

Ko vorépe oñemboja’o tembiapo ikatu hag̃ uáicha oñeikũmby pe


oñemoñe’ẽva ojejapóvo ogapýpe.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

11

guia guar6 01.indd 11 16/5/19 14:12


Ñe’ētekuaa
Gramática

Ko vorépe ojehechakuaa opaichagua tembiapo ojejapóva (ñe’ẽnguéra


rehe, upéicha ikatu jahecha ñe’ẽtekuaa ñe’ẽrapo rupive) ikatu hag̃ uáicha
temimbo’ekuéra ohechauka iñarandu oikoha rupi.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

12

guia guar6 01.indd 12 16/5/19 14:12


Haikatu
Ortografía

Ko vorépe oñemba’apóta ojehai porã pe oñeikotevẽvare oñepyrũvo haikatu


heko rehegua oñemba’apótava ko arandukápe.

Marandu jehairã mbojojahakuéra rehegua ojeporu hag̃ ua hekopete: achegety,


taikuéra, muanduhe ha tyapu tĩgua rechaukaha.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

13

guia guar6 01.indd 13 16/5/19 14:12


Jahaikuaa
Expresión escrita

Ko vorépe ojehupytyse mitãnguéra omongakuaa teko katupyry jehaípe,


oikuaávo kuatiahaipyre mbykymi rupive.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

14

guia guar6 01.indd 14 16/5/19 14:12


Aikuaavéma
Autoevaluación

Ñemoha’eñoite ojekuaauka teko ñemombarete oñembo’éva. Ã rupive


oipytyvõ, omombaretévo ikuaapy ha omomba’apóvo iñapytu’ũ, ojesareko,
ojepy’amongeta ha ohechakuaa oikuaáva guive ko mbo’esyry poteĩhamegua.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

15

guia guar6 01.indd 15 16/5/19 14:12


Katupyryrã Guarani ñe’ē poteĩha mbo’esyrypegua - Capacidades de Guaraní
del sexto grado

Ko’ã mbo’epy oipytyvõta temimbo’ekuérape ikatupyryve hag̃u a

Opa mitã hi’ã ohechakuaa umi oikuaavoíva ha upépe hína pe oñeg̃ uahẽse ko
mbo’esyrýpe oñemboheróva mbo’ekuaangatu sãmbyhyrã poteĩha mbo’esyry
techapyrã:

Oikūmbýta mba’e ohendúva oje’éva ichupe guaraníme


Comprensión de textos orales

• Oikũmby oje’éva ichupe ojapokuaa hag̃ua tembi’u.


• Oikũmby oñeñe’ẽ jave umi téma ko’ag̃agua, ymaguare rehe ha he’i
mba’épepa ojuavy térã ojojogua.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ẽ ha mávarepa avei oñeñe’ẽhína
opaichagua tekstokuéra ohendúvape.
• Ohechakuaa mba’eichagua tekovépa hína pe oñeñe’ẽvare ohendúvape
ha máva ha’e oikuaavévapepa ojogua upéva.
• Oikũmby mba’etépa he’isehína pe ohendúvape, umi ñe’ẽ ikatúva
he’ise mokõi térã hetave mba’e guaraníme.
• Ohechakuaa ojoavyha he’iséva ndojepurúiramo hekopete umi ñe’ẽ
heta mba’e he’iséva.
• Ohechakuaa mba’e rehetépa oñe’ẽ ha mba’e rehépa avei oñe’ẽhína pe
ohendúva.
• Ohechakuaa mba’épa ojapo ñe’ẽhára ohechauka hag̃ua hembipota:
omomýi hete, omokangyve térã hatave oñe’ẽ, omomýi hesa ha mba’e.
• Ombojoavy ha ombojojakuaa umi mba’e oikóva tekstokuéra
ohendúvape umi mba’e rehe ha’e oñanduháicha oikoha.
• He’i mba’éichapa ha’e oñandu umi marandu og̃uahẽva ichupe rrádio
térã téle rupive.
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ã ojoavýramo jepe hemimo’ãgui.
• Oñandu mba’eporã ha mba’evai ojekuaáva tekstokuéra ohendúvape.
• Ohechakuaava’erã pe ohendúva: –Ojoapyha hekópe. –Oipuruha
hekópe umi ñe’ẽ, ombojoajúva ambue ñe’ẽnguéra (upéichahágui,
upémarõ…) –He’iha pe oñeha’arõva ichugui. –Oñemoñepyrũha pe
marandu, ojeikuaavavoi ha oñemohypy’ũha, ohóvo mbeguekatúpe.

Oñe’ēkuaáta guaraníme
Expresión oral

• Oporomomaitei oiporuhápe ñe’ẽ opyta porãvétava, ojesarekohápe


máva ndivépa oñe’ẽ ha mba’eichahápepa oñe’ẽ hendive.
• He’i mba’érepa chupe g̃ uarã oĩ porã térã oĩ vai umi mba’e ohendúva oikoha.
• Omombe’u hembiapo, hogayguakuéra rembiapo ha ambue iñirũ
rembiapo peteĩ ára pukukue.

16

guia guar6 01.indd 16 16/5/19 14:12


• He’ijey kũjererã, ñe’ẽpoty, purahéi ha ambueichagua ñe’ẽjehaipyre’ỹva.
• He’i ha’e oikũmby haguéicha ha oñanduháicha umi tekstokuéra
ohendu ha omoñe’ẽva’ekue.
• Ombojoaju hemimo’ã oñe’ẽnguévo: omoñepyrũ, ombohete ha
omohu’ã pe mba’e he’íva.
• Ohechaukava’erã, iñe’ẽ rupi, mba’eichagua tékstopa pe he’ivahína
(omokangyve térã omombareteve iñe’ẽ, omomýi hete, oñe’ẽ hatãve
térã mbegueve, iñe’ẽ pohýi, ha mba’e).
• Oipuru oñe’ẽnguévo, umi ñe’ẽ oikuaa pyahúva ohóvo.
• Ohechaukava’erã, oñe’ẽnguévo, oipuruha umi ñe’ẽ ombojoajúva
ambue ñe’ẽme.

Oikūmbýta jehaipyre omoñe’ēva guaraníme


Comprensión de textos escritos

• He’i mba’érepa oiméne oñe’ẽtahína peteĩ jehaipyre oma’ẽvonte itítulo,


ha’anga, térã iñe’ẽnguéra rehe.
• Ohechakuaa ñe’ẽporã haihára oipuruva’ekue: personificaciones,
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

sinestesia, metáforas, repeticiones, ironías, imágenes sensoriales.


• Oikũmby jehaipyre ombohape tembiaporã (tembi’u aporã,
ñembosarairã ha mba’e).
• Oikũmby opaichagua jehaipyre umi téma ko’ag̃aguáre.
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ẽ ha mávarepa avei oñeñe’ẽhína
opaichagua jehaipyre.
• Oikũmby mba’etépa he’isehína pe moñe’ẽrãme umi ñe’ẽ guaraníme
ikatúva he’ise heta mba’e.
• Ohechakuaa ojuavyha jehaipyrépe ndojepurúiramo hekopete umi ñe’ẽ
heta mba’e he’iséva.
• Ohechakuaa mba’e rehetépa oñeñe’ẽ ha mba’érepa avei oñeñe’ẽhína
jehaipyre omba’emombe’úvape.
• Ohechakuaa mba’e temiandúpa oikuaauka hembiapópe jehaipyre
apohare ha he’i avei mba’eichagua tekovépa upéva.
• Ombojoaju ha ombojoavy umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe umi mba’e
rehe ha’e oñanduháicha oikoha.
• Ombojoavy umi temiandu añetéva umi añete’ỹvagui.
• He’i mba’éichapa ha’e oñandu umi marandu og̃ uahẽva ichupe
jehaipyere rupive.
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ã ojoavýramo jepe hemimo’ãgui.
• Ohesa’ỹijo umi mba’e ñe’ẽpoty ha mombe’ukuéra retepýpe oĩva,
ohechakuaakuévo:
- Jehaipyre ojoapyha hekópe.
- Jehaipyre oipuruha hekópe umi ñe’ẽ oñembojoajúva ijeheguivoi,
jehaipyre he’iha pe oñeha’arõva ichugui.
- Mba’éichapa oñemoñepyrũ pe oñemba’emombe’úva ha
mba’éichapa oñemohypy’ũ ohóvo upéva.
- Umi ñe’ẽ térã ambue signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby
hag̃ ua pe jehaipyrépe he’íva.
• Ohecha mba’emba’épa oiko jehaipyre omoñe’ẽvape ha mba’érepa
oiko upéva.
• Oikũmby jehaipyrépe mba’éicha javérõpa haihára he’i oikóva
ramoguáicha ha mba’éicha javérõpa he’i ha’e oimo’ãháicha.
• Omyesakã mba’épa he’isehína umi ñe’ẽ chupe g̃ uarã nahesakãporãiva.

17

guia guar6 01.indd 17 16/5/19 14:12


• Omoñe’ẽ oñehendu hag̃ uáicha, upekuévo ojesarekóta:
- Omokangy térã omohatãve iñe’ẽ oikuaauka hag̃ ua pe jehaipyrépe
he’íva.
- Oñembo’y porã ha oipyhy porã ikuaatiañe’ẽ omoñe’ẽnguévo.
- Omoñe’ẽ syryry.

Ohai hekopete
Expresión escrita

• Ohai omombe’úvo mba’épa ojapo ha’e ha hogayguakuéra


hembiapohápe térã oñembosaraihápe ỹrõ ambue mba’e ojapóva.
• Omombe’ujey ohaikuévo mombe’urã, morangu, mombe’ugua’u ha
parábola omoñe’ẽva térã ohendúva.
• Ohai hemimo’ã ha hemiandu umi mba’e ohendúva térã
omoñe’ẽva’ekuégui.
• Ombojoapy ha omohypy’ũ hekopete iñe’ẽnguéra he’i hag̃ ua hemiandu
ha hemimo’ã.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva ojepuru hag̃ ua
taikuéra, ojehai hag̃ ua muanduhe ha tyapu tĩgua rechaukaha; ha avei
pe normatíva oñembojoaju hag̃ ua morfema-kuéra ojuehe.
• Oipuru signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby hag̃ ua ijehaipyre.
• Ohechauka ohaikuévo:
- Iñe’ẽnguéra ojoapyha hekópe ambue ñe’ẽ.
- Oho porãha ojuehe umi ñe’ẽ ipúva ñane tĩ rupi.
- Oipuru porãha umi ñe’ẽ oporombohérava.
- Oipuru porãha umi ñe’ẽ he’íva mba’épa ojejapo térã mba’éichapa oñeĩ.
- Oipuru porãha umi ñe’ẽ ohechaukáva moõpa ha araka’épa oiko pe
ñe’ẽme he’íva.
- Ohechauka, ohai porã rupi, ikatuha oñeikũmby hembiapokue.
- Oipurukuaaha umi ñe’ẽ ombojoajúva ambue ñe’ẽ.
- Oho porãha ojuehe umi ñe’ẽ ipúva ñane tĩ rupi.
- Oipuru porãha umi ñe’ẽ oporombohérava.
- Oipuru porãha umi ñe’ẽ he’íva mba’épa ojejapo terá mba’éichapa oñeĩ.
- Oipuru porãha umi ñe’ẽ ohechaukáva moõpa ha araka’épa oiko pe
ñe’ẽme he’íva.
• Ohechauka, ohai porã rupi, ikatuha oñeikũmby hembiapokue.

Ko aranduka rupive Guarani ñe’ẽ


poteĩha mbo’esyrypegua oñeg̃ uahẽse
ñehesa’ỹijo opa katupyry ñe’ẽkuaaty,
ñe’ẽnguéra ha jehaikuéra rehegua,
ojehechakuaa hag̃ ua oikóva,
techapyrã: mbojojaha jeipuru,
katupyry jeiporavo ñe’ẽndýpe ha
jeiporu ñe’ẽngatúpe ha opa mba’e.

Ojehechakuaávo mbo’ehára rembiapo,


ko aranduka ryepýpe oĩ peteĩ
techaukaha ojeiporútava umi tembiapo
katupyryrãme, ha upéicha rupi ojajapo
ã tembiapo.

18

guia guar6 01.indd 18 16/5/19 14:12


Taperekokuaaty rehegua - Consideraciones metodológicas

Mba’éichapa ikatu oñemba’apo oñembo’e jave guarani.

Ko aranduka Guarani ñe’ẽ poteĩha mbo’esyrypegua, ojehechakuaave opa


moñe’ẽrã oje’éva ha ojehaíva, ha katu, oñeñe’ẽva ha ojehaíva.

Upéicha rupi, ñe’ẽmbo'e ñe’ẽ guarani oipytyvõse opa mbo’ehárape og̃ uahẽ
hag̃ ua hekopete hembiapópe ha ikatu hag̃ uáicha mitãnguéra ikatupyryve ko
ñe’ẽme.

Jesarekopyrã oñeme’ētáva tembiapo mitãnguéra ndive ñe’ēme ha


jehaípe
Sugerencias didácticas para desarrollar en los niños la compren-
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

sión de textos orales y escritos

Ñeikũmby moñe’ẽrã oje’éva ha ojehaíva


Para la comprensión de textos orales y escritos
Jaikuaaháicha jehechakuaa moñe’ẽrã ñe’ẽnguéra rehegua tekotevẽ
mitãnguéra oikũmby porã oiko porã hag̃ ua hekoha rupi, ombohovakeva’erã
iñapytu’ũ rehe, oñemopeipirũ mitãnguérape ohechakuaa hag̃ ua opa marandu
ñe’ẽrupive ha avei jehai rupive.

19

guia guar6 01.indd 19 16/5/19 14:12


Oñe’ē ha ohai jave
Para la expresión oral y escrita
Umi ojejapótava, oje’éta ha ojehaítava ko aranduka Guarani ñe’ẽ
poteĩhamegua, oñembohysýi heta tembiapo ikatútava ojapo mitãnguéra
opaichagua tembiapo moñe’ẽrãme.

Oñemba’apo hag̃ ua ñe’ẽ ha jehai katupyryñe’ẽ, ojeipota mbo’ehára oipuru


aporeko «Taller de Expresión» oguerekóva ko’ã pyrenda:

Oiporavo ñe’ẽrã: mba’ére oñe’ẽta térã ohaíta.


Tekome’ẽ ohendútava: mávape g̃ uarã.
Tekome’ẽ tembipota: ma’erãpa jahaise.
Ñembyaty ha ñemohenda momarandu rehegua.
Ohaívo mitãnguéra omongakuaa heñóiva chupe omombe’ukuaa
hembipota.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

20

guia guar6 01.indd 20 16/5/19 14:12


Tembiapo moñe’ẽra rehegua
Para clases de lectura
Pe tembiapo ñemoñe’ẽme ojeipota ojeipuru umi moñe’ẽrã oĩva ko
arandukápe, hérava Guarani ñe’ẽ poteĩha mbo’esyrypegua.

Tembiapokuéra oĩva ko aranduka ryepýpe ojeheróva Guarani ñe’ẽ poteĩha


pegua, ojehai ikatu hag̃ uáicha mitãnguéra ohechakuaa ikatupyryha hekohápe
ha hembiapópe.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

21

guia guar6 01.indd 21 16/5/19 14:12


Mba’éichapa ojehepyme’ēta – Estrategias de evaluación

Mba’éichapa ikatu ojehechakuaa temimbo’ekuéra ikatupyryha

Jehepyme’ẽrã ñe’ẽ guarani rehegua ojehechakuaava’erã peteĩ tembiapo


ohepyme’ẽkuaáva tekombo’epy temimbo’épe, avei jehechakuaa haikatúpe
ha, ipahápe, jehechakuaa avei momba’eguasu opa tembiapo ojejapóva.

Ko área Guarani ñe’ẽ poteĩha mbo’esyry Educación Escolar Básica-pegua,


ohechakuaase temimbo’e katupyry. Upéicha oipota ojeiporu opaichagua
tembipuru aranduchaukapegua akóinte ojejapóva.

Aranduchauka mante
Evaluación de proceso
Pe aporeko oipytyvõta mbo’ehárape ikatu hag̃ uáicha ojapo porã hekopete

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


hembiapo, upéicha oipuru tembiporu ombotykuaa hag̃ ua temimbo’e
remiandu ha upéicha ohechakuaáta iñapañuãi.

Upéicha ohechakuaáta aranduchauka mante rupi umi temimbo’e oikotevẽva


ha upekuévo oipytyvõve hag̃ ua opa temimbo’épe.

22

guia guar6 01.indd 22 16/5/19 14:12


Aranduchauka paha
Evaluación de producto o final
Ko tembiapópe ojehechakuaáta temimbo'ekuéra arandu, aranduchauka
rupive.

Mbo’ehaokotýpe, guarani ñe’ẽ oñembo’e jave, mbo’ehára oiporu tembiporu


oipytyvõva’erã ichupe: ohechakuaáta oikũmby porãpa temimbo’ekuéra,
avei oipurúta, ojeheróva RSA, lista de cotejo ha opa tembiapo ojejapóva
mbo’ehaokotýpe.

Uperire ohechakuaáta moõpa ikatu ohepyme’ẽ porãve hemimbo’ekuérape.


© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

Opakuetévo, ohepyme’ẽmbátavo mbo’ehára ohechakuaapaiteva’erã opa


tembiporu oipuruva’ekue upéichante avei:

23

guia guar6 01.indd 23 16/5/19 14:12


Opa tembiapo ha tembiporu jehepyme’ẽrã oje’éva
ojeipurutaha oñemba’apokuévo ñemoñe’ẽrãme ha’e:
Los principales procedimientos e instrumentos de evaluación
recomendados durante el desarrollo de las clases de Guaraní, son:

Procedimientos Instrumentos

Observación Registro de secuencia de aprendizaje (RSA).

Registro anecdótico.

Análisis de tareas.

Lista de cotejo, a través de la observación


directa del trabajo en el aula, la revisión de
las producciones realizadas, la corrección en
clase de actividades habituales hechas por
los niños, individualmente o en grupo
(problemas, ejercicios, comentario de texto,

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


intervenciones, respuestas o preguntas, etc.).

Informe Cuestionario.

Guía de entrevista.

Bitácora.

Encuesta.

Registros de autoevaluación de los estu-


diantes.

Prueba Prueba oral: tener en cuenta las conversa-


ciones sobre los temas tratados.

Pruebas objetivas.

Prueba escrita (generación de preguntas


restringidas o extensivas, mapas concep-
tuales, etc.).

Pruebas prácticas (composición creativa).

24

guia guar6 01.indd 24 16/5/19 14:12


Péva rire ojehecha techapyrã ã tembiporu rupive ikatúva
ojeipuru ojehepyme’ẽnguévo mitãnguérape:

Diario de clases

Katupyryrã - Capacidades

• Oikũmby mba’épa oje’ehína ichupe umi ha’e oikóhava rehe.


• Ohechakuaa mba’e rehetépa ha ambue mba’éguipa avei oñe’ẽhína
umi ohendúva.

Mbo’epy - Temas:

Ytororõ Ñandukua. Salto. Ñandukua. Mba’e rehétepa oñe’ẽ. Moñe’ẽrã


kuaarapoite ha kuaarapoyke. Ideas central y secundaria. Tembiaporã.

Diario para la clase de: guaraní

• Ko ñemongetápe oñe’ẽhína
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Ohai mba'emba'épa oje’ehína chupe umi oikóha rehe

• Iporã jaikuaa ñane retãpy

• Ohai ñomongeta kuaarapoite Ytororõ Ñandukua. Rehegua

• Ojechauka mba’épa ikatu jajapo jaikuaauka hag̃ ua ñane retãpy

Aranduchauka añete - Pruebas escritas

Katupyryrã - Capacidades

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva oñembojoaju hag̃ ua


morfema-kuéra ojuehe.

• Oipuru ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby hag̃ ua pe jehaipyrépe


he’íva.

25

guia guar6 01.indd 25 16/5/19 14:12


Rúbrica
Katupyryrã - Capacidades

• Omombe’u oikũmbyháicha opaichagua ohendúva térã omoñe’ẽva.

• Ombojoaju hemimo’ã oñe’ẽnguévo: omoñepyrũ, ombohete ha


omohu’ã pe mba’e omombe’úva.

• Oipuru, oñe’ẽnguévo, umi ñe’ẽ pyahu guaraníme.

Mbo’epy - temas: Alicia oĩ tetã iporãmba jepévape - Alicia en el país de las


maravillas.

Omombe’u jey mombe'urã.

Puntaje Descriptores

3 Omoñepyrũ, ombohete ha ombopaha pe omombe’úva.

2 Omoñepyrũ ha ombohete pe omombe’úva ha ndombopahái.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


1 Omoñepyrũnte morangu ha nde’ipái.

---- Ndoikuaái mba’épa mombe'urã.

Planilla de descarga de valoraciones procesuales

Mbo’ehára ombyatýta ha oiporavóta umi marandu ohechakuaáva


tembiporukuéra oguerekóva imbo’ehaokotýpe peteĩ kuatiaapópe.
Ohechakuaa hag̃ ua hembiapo ojesarekóta ã mba’ére; ko’ã ojehechaukáta
ambue jesarekopyrã kuatiáre:

Capacidad Capacidad Capacidad Capacidad Capacidad


Indicadores Indicadores Indicadores Indicadores Indicadores
Total de puntos

Calificación

Estudiante
Identifica las...

A
Aranda, Juan L N L
L

26

guia guar6 01.indd 26 16/5/19 14:12


Referencias:
ANL: Aún no Logrado
L: Logrado

La planilla de descarga de las valoraciones procesuales sirve al docente


como un registro del desempeño del alumno durante el desarrollo de
las capacidades. De igual manera, al alumno para las dificultades en
su aprendizaje y corregirlas a tiempo, es decir, permite a los alumnos
autoevaluarse o bien coevaluar a los compañeros de clase.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

27

guia guar6 01.indd 27 16/5/19 14:12


Mbo’epy aponde’a mbo’ehaokotypegua – Plan anual/Plan de clases

Mbo’epy aponde’a mbo’ehaokotýpe ningo ha’ehína peteĩ apytu’ũ rehegua


mbo’ehára ombyatýva tembiapo ha pytyvõrã oiporútava hemimbo’ekuéra
ndive hekopete.

Upéicha, mbo’ehára ohechakuaava’erã opa tembiapo oiporukuévo aporeko


ha py’ỹi oporanduva’erã hembiapópa oĩ porãmba ohóvo.

Tekotevẽ mbo’ehára avei ojapo hekopete hembiapo. Mbo’ehaokotýpe


akói oñeha’ãva’erã oiporu hekopete aporekokuéra avei tembiporu. Ko
tembiapo rupive mbo’ehára ohechakuaava’erã mba’épa umi mitã oikuaáva.
Jahechakuaa mbo’ehára rembiapo hypy’ũ ha upévare ikatu ko techapyrã
neipytyvõ guarani ñe’ẽme:

Mbo’epy aponde’a – Plan de clase

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Área: Guarani [40 minutos] Mbo’esyry poteĩha - Sexto grado
Mbo’ehao - Institución: Arange - Fecha:

Unidad 7: Mombe’ugua’u - Mito

Katupyryrã - Capacidad
• Oipuru ñe’ẽ térã ambue signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby hag̃ ua pe jehaipyrépe
he’íva.

Mbo’epy - Temas: Ta’anga’i kuatiapyre (kyta, kyguái, kytaguái, kytakõi) - Signos de puntuación

Jehepyme’ẽ jehechakuaáva - Indicadores


• Oikuaa umi normatíva ta’anga’i kuatiapyre jepuru rehegua.
• Oikuaa umi ta’anga’i kuatiapyre jepuru rehegua.
• Oipuru hekopete ta’anga’i kuatiapyre kuatiarãme (kyta, kyguái, kytaguái, kytakõi).
• Ohai ñe’ẽ oguerekóva ta’anga’i kuatiapyre (kyta, kyguái, kytaguái, kytakõi).
• Ojapo jehaipy oipurukuévo ñe’ẽ oguerekóva ta’anga’i kuatiapyre (kyta, kyguái, kytaguái,
kytakõi).
• Omoñe’ẽpehẽ ñe’ẽnguéra ha upéi ambohyapu.
• Ojapo kuatiarã jehaipyre oguerekóva ta’anga’i kuatiapyrégui.

Tembiapo mbo’ekuaa rehegua - Experiencias de aprendizaje

Ñepyrũha - Inicio • Ñahendu mboyve mombe’ugua’u hérava «Mogonalo, mbói jy’y»,


oĩva kuatia rogue 94-pe.
• Ñaporandu: ¿Mba’épa he’i Mogonalo upe toba-pe? ¿Mávapa
ohendu Mogonalo oñe’ẽrõ toba ndive? ¿Mba’épa he’i Taanki
ani hag̃ ua umi toba ojukaparei mymba? ¿Moõpa oiko umi Toba
Qom? Ñamombe’u ñaneremimo’ã moñe’ẽra hérava «Mogonalo,
mbói jy’y» ha ñamomba’e ñane irũ remimo’ã.
• Jajerure temimbo’ekuérape tomombe’u mbykymi mombe’ugua’u
oikuaáva ha opavave tohendu omombe’úva.

28

guia guar6 01.indd 28 16/5/19 14:12


Ñahesa’ỹijo - Desarrollo • Ñahesa’ỹijo mombe’ugua’u hérava «Mogonalo, mbói jy’y», ha
upéi ñamombe’u mba’érehepa oñeñe’ẽ jehaipyrépe.
• Jaipuru ñe’ẽryru ñamyesakã hag̃ ua umi ñe’ẽ nahesakãporãiva
térã jaikuaa’ỹva.
• Ko moñe’ẽrã rupive jachechakuaa ta’anga’i kuatiapyre (kyta,
kyguái, kytaguái, kytakõi).
• Jajechakuaa ta’anga’i kuatiapyre ha’ehahína umi signokuéra
ojeporu ikatuhag̃ uáicha ñaikũmby térã ñantende porã pe haipy.
Ko’ãva ha’ehína:
- Kyta - Punto: ojeporu oñemondohóvo peteĩ ñe’ẽjoaju, haipyvo.
Oĩ kyta syry (punto seguido), kyta igúype (punto aparte) ha
kyta paha (punto final).
- Kyguái - Coma: ojeporu oñemopa’ũ mbykymínte hag̃ ua pe haipy.
- Kytaguái - Punto y coma: ohechauka pa’ũ ipukumivéva kyguáigui.
- Kytakõi - Dos puntos: ohechauka pa’ũ ipukuvéva kytaguáigui, ha
ojeporu kuatia ñe’ẽ ñepyrũme, oĩramo oñe’ẽva pe jehaipyrépe.
• Jajerure temimbo’ekuérape tomombe’umi umi normatíva
ta’anga’i kuatiapyre jepuru rehegua, mba’eichaitépa ojeiporu-
vã’erã kuatiarãme (kyta, kyguái, kytaguái, kytakõi).
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Jajerure chupekuérape tohai jehaipyre oguerekóva ta’anga’i kua-


tiapyre (kyta, kyguái, kytaguái, kytakõi), ha upéi ñambohyapu.
• Upéi jajapo kuatiarã ñe’ẽ oguerekóva ta’anga’i kuatiapyrégui.
• Ohechauka hag̃ ua arandu ohupytýva temimbo’ekuéra ojapo
tembiapo togue 101 araduka Guarani ñe’ẽ 6. Uperire tohechau-
ka hempiapokuéra iñirũme ha mbo’ehárape.

Ñemohu’ã - Cierre • Temimbo’ekuéra omba’apóta ha’eño, togue 101-me.

• Aranduka Guarani ñe’ẽ 6 poteĩha mbo’esyrypegua, ogykehai,


moñe’ẽrã, reproductor de audio, haiha, kuatiahai, mbogueha ha
Pytyvõrã - Recursos
mba’e.

Aranduchauka - • Jajerure arandukakuéra jahepyme’ẽ hag̃ ua. Avei temimbo’ekuéra


Evaluación oñeporandu: ¿mba’éichapa añeñandu ajapohápe tembiapo?,
¿mba’épa noñemyesakãi chéve? ¿mba’érehepa?, ¿mba’épa
aikuaaseve?

Tembiporu jehepy- • Observación: RSA. Lista de control.


me’ẽrã - Procedimientos • Informe: Bitácora.
e instrumentos de eva- • Pruebas: Oral y escrita.
luación

29

guia guar6 01.indd 29 16/5/19 14:12


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan anual del sexto grado

Jehechauka’ypy – Identificación

Mbo’ehao - Escuela Básica:

Mbo’ehára - Profesor/a responsable del grado:

Área: Guarani ñe’ẽ

Mba’épepa ikompetenteva’erã mitãnguéra omohu’ãvo hikuái


mokõiha mbo’esyry aty, EEB-pegua

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Competencia del área para el Segundo Ciclo de la EEB

Oikũmby mba’e ohendúva oje’e ichupe térã ojehaiva’ekue, ha ha’evoi oñe’ẽ


ha ohai moñe’ẽrã ipukumíva oipuruhápe ñe’ẽ ha’e py’ỹinte oipurúva oikuaa
ha omombe’u hag̃ ua opa mba’e oikotevẽva oikokuévo hekoha rupi.

30

guia guar6 01.indd 30 16/5/19 14:12


Mba’etépa oñeha’arõ temimbo’ekuéragui ohupyty ko
mbo’esyrýpe
Alcance de la competencia en el sexto grado

Ko mbo’esyrýpe oñeha’arõ temimbo’ekuéra omoñe’ẽ syryry porãma ha


oikũmbykuaa avei umi ñe’ẽ ojehaíva ha ojehai’ỹva ipukumiéva, oguerekóva
ñe’ẽ ha’e py’ỹinte opurúva ha umi oikuaa pyahúva ohóvo hasymievémava,
ikatútava ojuhu ijere rupi ha opa henda rupi.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

Upéicha avei, he’ikuaava’erã iñe’ẽme oñe’ẽnguévo ha ohaikuévo hemimo’ã,


hemiandu ha oikóva upe rupi, ñe’ẽnguéra hasymievémava oñeikũmby,
oporomomarandu hag̃ ua opa henda rupi.

31

guia guar6 01.indd 31 16/5/19 14:12


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan anual del sexto grado
Unidad 1: Jaha jaguata - Vamos de paseo

mes Semana/Clase Área Unidad Unidad Eje temático


didáctica temática Tema

CLASE 1 Guarani Jaha jaguata Ñaikũmby ñahendúva Ytororõ Ñandukua. Salto


Vamos de paseo Comprensión oral Ñandukua. Mba’erehetépa
oñe’ẽ. Moñe’ẽrã kuaarapoite
ha kuaarapoyke. Ideas central y
secundaria. Tembiaporã.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Febrero

CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Kũjererã. Trabalenguas.


Expresión oral He’ijey kũjererã oñe’ẽva tendáre.

CLASE 3 Guarani Jaha jaguata Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Ta’angahai: Mito rape. Paseo de
Vamos de paseo Comprensión los mitos. Ñe’ẽ he’isejojáva.
de textos escritos Sinónimos. Oikóva térã oje’éva.
Hecho y opinión. Tembiaporã.
Marzo

32

Plan Anual gurani 6 grado.indd 32 16/5/19 14:13


Capacidad Indicador Proceso Referencia Procedimiento
al texto escolar Instrumento

• Oikũmby mba’épa oje’ehína ichupe umi ha’e • Ohendu ta’angahai rehegua. Pág. 10-11 Prueba
oikóhava rehe. • Oikuaa mba’épa oje’ehína ko ta’angahaípe. • Escrita
• Ohechakuaa mba’e rehetépa ha ambue • Oikuaa mba’emba’épa oje’ehína ichupe umi ha’e • Oral
mba’éguipa avei oñe’ẽhína umi ohendúva. oikóha rehe. • Práctica
• Omombe’u mba’érehepa iporã jaikuaa ñane retãpy. Informe
• Omombe’u mba’épa ojapo ohóramo oguata tetãpýre • Bitácora
• Ohaiguy ta’angahai kuarapoite.
• Ombojoavy kuaarapoite ha kuaarapoyke.
• Ohechakuaa mba’épa ikatu ojejapo ojeikuaauka
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

haua ñane retãpy.


• Oha’arõ oñe’ẽ haua oje’e vove chupe.
• Ohendu hapichakuérape oñe’ẽ jave.

• He’i mba’épa ojapo hogaygua ha iñirũnguéra • Omombe’u mba’épa he’ise kũjererã. Pág. 12 Prueba
ndive. • Ohechakuaa umi ñe’ẽ oje’e jevy jevýva. • Escrita
• He’ijey kũjererã. • Omombe’u oikuaápa kũjererã. • Oral
• He’i ambue kũjererã oikuaáva. • Práctica
• Ojapysaka oñemoñe’ẽvo kũjererã. Informe
• Omombe’u hekópete kũjererã. • Bitácora
• Oipurukuaa umi ñe’ẽ oikuaa pyahúva ohóvo
guaraníme.

• Oikũmby opáichagua jehaipyre oñeñe’ẽhápe • Oikuaa ma’érehepa oñe’ẽ moñe’ẽrãme. Pág. 13-14 Prueba
umi téma rehe ko’áa rupi herakuãvéva. • Omombe’u hemimo’ã ta’angahai. • Escrita
• Omyesakã umi ñe’ẽ nahesakã porãiva térã • Ojepy’amongeta ha he’i mba’épepa oje’e «Mito • Oral
oikuaa’ỹva oiporuhápe ñe’ẽryru, ñe’ẽ he’ise- rape rehe». • Práctica
jojáva ha he’isejoavýva. • Oikuaa moõpa opytahína «Mito rape». Informe
• Ombojoavy hemimo’ã hapichakuéra remimo’ãre. • Bitácora
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ã.
• Omembe’u mba’épa ikatu ojejapo ojeikuaa haua
tenda hérava «Mito rape».
• Ohaiguy ñe’ẽ he’isejojáva.
• Ombojoavy oikóva terã oje’éva.
• Omombe’u mba’érepa ouahẽ porã chupe
ta’angahai: «Mito rape».

33

Plan Anual gurani 6 grado.indd 33 16/5/19 14:13


mes Semana/Clase Área Unidad Unidad Eje temático
didáctica temática Tema

CLASE 4 Guarani Jaha jaguata Ñe’ẽtekuaa Tero ñemohenda. Clasificación del


Vamos de paseo Gramática sustantivo.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


CLASE 5 Haikatu Pundiekõi jeporu.
Ortografía Uso de los dígrafos.
Marzo

CLASE 6 Jahaikuaa Ta’angahai. Afiche jehai.


Expresión escrita Redacción de descripción y afiche.

34

Plan Anual gurani 6 grado.indd 34 16/5/19 14:13


Capacidad Indicador Proceso Referencia Procedimiento
al texto escolar Instrumento

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’épa he’ise tero. Pág. 15-16 Observación
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Omombe’u mba’éichapa oñemohenda tero • Registro de
ojuehe. iñe’ẽpu’andu rupive. secuencia del
• Oipuru ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape • Omombe’u mba’éichapa oñemohenda tero ijysaja aprendizaje (RSA)
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. rupi. • Lista de cotejo
• Omombe’u mba’éichapa oñemohenda tero • Registro anecdótico
hetepy rupi. • Rúbrica
• Omombe’u mba’éichapa oñemohenda tero • portafolio
ijepyso rupi. Prueba
• Ombojoavy terokuéra iñemohenda rupive. • Escrita
• Oipuru porã terokuéra opaichagua haipyrépe. • Oral
• Ombojoavy terotee ha terotee’ỹva. • Práctica
• Omohenda porã terokuéra.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Oipuru signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape • Oikuaa pundiekõi jeporu rehegua. Pág. 17 Observación
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Ohaiguy umi ñe’ẽ ipundiekõiva. • Registro de
• Oipurukuaa hekópete pundiekõi kuatiarãme. secuencia del
• Oñomongeta ha oipuru ñe’ẽ orekóva pundiekõi. aprendizaje (RSA)
• Ohai porã ñe’ẽ orekóva pundiekõi. • Lista de cotejo
• Registro anecdótico
• Rúbrica
• portafolio
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrũha • Oikuaa mba’épa he’ise ta’angahai. Pág. 18-19 Observación
hembiapo oikuaamavavoígui ha omohypy’ũ • Oikuaa ta’angahai ñemohenda. • Registro de
ohóvo pe omba’emombe’uséva. • Oikuaa mba’épa he’ise afiche. secuencia del
• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. • Ojechakuaa afiche retepy. aprendizaje (RSA)
• Ohai peteĩ afiche tenda ñane retãmeguáre. • Lista de cotejo
• Ojapo ta’angahai peteĩ tenda oikuaávare. • Registro anecdótico
• Ohai porã oñeikũmby hauáicha. • Rúbrica
• Oiporu porã terokuéra. • portafolio
• Ohai porã ñe’ẽ orekóva pundiekõi. Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

35

Plan Anual gurani 6 grado.indd 35 16/5/19 14:13


mes Semana/Clase Área Unidad Unidad Eje temático
didáctica temática Tema

CLASE 7 Guarani Jaha jaguata Aikuaavéma Aikuaavéma


Vamos de paseo Autoevaluación
Marzo

36

Plan Anual gurani 6 grado.indd 36 16/5/19 14:13


Capacidad Indicador Proceso Referencia Procedimiento
al texto escolar Instrumento

• Ohechauka oikuaaha oñeme’ẽva’ekue • Omoñe’ẽ ha ohai hekopete terokuéra. Pág. 20-21 Observación
Unidad 1-pe: Jaha jaguata - Vamos de paseo • Ombojoavy oikóva ha oje’éva moñe’ẽrãme. • Registro de
• Onohẽ terokuéra ha omohenda. secuencia del
• Ohai oikóva térã oje’éva. aprendizaje (RSA)
• Ombojoavy terokuéra iñemohenda rupive. • Lista de cotejo
• Oipuru porã terokuéra opaichagua haipyrépe. • Registro anecdótico
• Omoñe’ẽpehẽ ñe’ẽnguéra ipundiekõiva. • Rúbrica
• Ohai terojoaju ha ajapo ñe’ẽjoaju. • portafolio
• Omoĩmba afiche oikotevẽva. Prueba
• Oha’arõ oñe’ẽ haua oje’e vove chupe. • Escrita
• Ohendu hapichakuérape oñe’ẽ jave. • Oral
• Práctica

37

Plan Anual gurani 6 grado.indd 37 16/5/19 14:13


Unidad 2: Pohã ñana - Plantas medicinales

CLASE 1 Guarani Pohã ñana Ñaikũmby ñahendúva Ñomongeta: Terere jere


Plantas medicinales Comprensión oral Diálogo: Ronda de tereré.
Pohã ñana. Ñe’ẽ ogapýpe ha
mbo’ehaopegua. Tembiaporã.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Ñañomongeta.
Expresión oral Dialogamos.
Maiteikuéra. Pohã ñana rehegua.

CLASE 3 Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Ñomongeta: Jakare yrupẽ. Diálogo.


Abril

Comprensión de textos Mba’eichaguápa


escritos Ñe’ẽ he’isejojáva
Ñe’ẽ he’isejoavýva. Sinónimos.
Antónimos. Tembiaporã.

CLASE 4 Ñe’ẽtekuaa Teroja. Teroja tekome’ẽva. Teroja


Gramática kokatu. Adjetivo.
Adjetivos calificativos.
Grados del adjetivo.

38

Plan Anual gurani 6 grado.indd 38 16/5/19 14:13


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan Anual Guaraní 6.o

• Oikũmby mba’épa oje’ehína ichupe hoga- • Oikuaa mba’e rehépa oñe’ẽhína moñe’ẽrã ohendúva. Pág. 24-25 Prueba
pypeguáre, imbo’ehaoreguáre ha ambue • Oikuaa mavamávapa oñomongeta oñondive • Escrita
ha’e oikóva rehe. moñe’ẽrã ohendúvape. • Oral
• Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape • Oikuaa mba’épa he’ise terere jere. • Práctica
umi mba’e rehe ha’e oñanduháicha oikóva • Ohechakuaa ñe’ẽhaípe mba’éichapa ojejapo terere. Informe
ndive. • Omombe’u mba’épa ñamoĩ tererépe. • Bitácora
• Omombe’u mba’eichagua pohãpa oñemoĩ tererépe.
• Omboysýi mba’emba’épa oñeikotevẽ ojejapo
haua terere.
• Ojechakuaa umi mba’e oikóva ohendúvape ha
umi mba’e oikóva hekoha rupi.
• Oñeha’ã ojapo jehaipyre oñeha’arõva chugui.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Ohechakuaa mba’éichapa oporomomai- • Oikuaa mba’e rehépa oñe’ẽhína ñomongetápe. Pág. 26 Prueba
teiva’erã ojesarekohápe avándipa oĩ ha • Omombe’u mba’eichagua pohã ñana oikuaa. • Escrita
mba’eichahápepa ojojuhu hikuái. • Oñomongeta hapichakuéra ndive pohã ñanáre. • Oral
• He’i mba’e hembiapo ha’e ha hogayguakuéra • Ohechakuaa umi ñe’ẽ oje’e jevy jevýva. • Práctica
opavave aravópe. • Oipurukuaa umi ñe’ẽ oikuaa pyahúva ohóvo Informe
guaraníme. • Bitácora

• Oikũmby opaichagua jehaipyre oñeñe’ẽhápe • Oikuaa mba’érepa oñe’ẽ jehaipyre. Pág. 27-28 Prueba
umi téma rehe ko’áa rupi herakuãvéva. • Oipuru ñe’ẽryru omyesakã haua umi ñe’ẽ nahe- • Escrita
• Omyesakã umi ñe’ẽ nahesakã porãiva térã sakã porãiva térã oikuaa’ỹva. • Oral
oikuaa’ỹva. Oiporuhápe ñe’ẽryru, ñe’ẽ he’ise- • Ohai hemimo’ã ha amomba’e iñirũ remimo’ã. • Práctica
jojáva ha he’isejoavýva. • Ohechauka jehaipyrépe ñe’ẽ he'isejojáva. Observación
• Ohaiguy jehaipyrépe ñe’ẽ he’isejoavýva. • Registro de
• Ombojoja ñe’ẽ he’isejoavýva ha ñe’ẽ heisejojáva. secuencia del
• Oipuru ñe’ẽ heisejojáva ha he’isejoavýva haipyrépe. aprendizaje (RSA)
• Lista de cotejo
• Registro anecdótico
• Rúbrica

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’épa he’ise teroja. Pág. 29-30 Prueba
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Oikuaa mba’éichapa oñemohenda teroja. • Registro de
ojuehe. • Ohechauka ñe’ẽhaípe teroja tekome’ẽva. secuencia del
• Oipuru ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape • Ohaiguy ñe’ẽhaípe teroja kokatu. aprendizaje (RSA)
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Ombojoja teroja tekome’ẽva ha teroja kokatu. • Lista de cotejo
• Oipuru hekopete teroja tekome’ẽva ha teroja • Registro anecdótico
kokatu ohaikuévo. • Rúbrica
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

39

Plan Anual gurani 6 grado.indd 39 16/5/19 14:13


CLASE 5 Guarani Pohã ñana Haikatu Tai «’» puso jepuru.
Plantas medicinales Ortografía Uso de la letra «’» pusó.

CLASE 6 Jahaikuaa Ñomongeta jehai. Tembiapo


Expresión escrita ogapýpe ha mbo’ehaopegua.
Redacción del diálogo.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Mayo

CLASE 7 Aikuaavéma Aikuaavéma


Autoevaluación Autoevaluación

40

Plan Anual gurani 6 grado.indd 40 16/5/19 14:13


• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi • Oikuaa «’» puso jepuru rehegua. Pág. 31 Observación
normatíva ojehai haua muanduhe ha tyapu • Oipurukuaa «’» puso kuatiarãme. • Registro de
tĩgua rechaukaha. • Oñomongeta ha oipuru ñe’ẽ oguerekóva «’» puso. secuencia del
• Oipuru hekopete «’» puso ñe’ẽ oipurúva hóga ha aprendizaje (RSA)
imbo’ehaópe. • Lista de cotejo
• Oikuaa umi normatíva ojehai haua muanduhe- • Registro anecdótico
kuéra. • Rúbrica
• Oikuaa umi normatíva tyapu tĩgua rechaukaha • Portafolio
rehegua. Prueba
• Ojapo jehaipy oipurukuévo hekopete «’» puso. • Escrita
• Oral
• Práctica

• Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe, • Oikuaa mba’épa he’ise ñemongeta. Pág. 32-33 Observación
imbo’ehaópe ha opavave tendápe ha’e • Oikuaa ñemongeta retepy. • Registro de
oikóva. • Ohai hekopete peteĩ ñomongeta. secuencia del
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Ohai mba’épa ojapo hogaygua, iñirũnguéra • Ohai hembiapo ogapýpe ha mbo’ehaopegua. aprendizaje (RSA)
ha ambue hapicha ikuaahára ndive. • Oiporu porã umi teroja ha teroja kokatu kuatiarãme. • Lista de cotejo
• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. • Oiporu porã ñe’ẽ ipusóva haipyrépe • Registro anecdótico
• Ohai oñeikũmby porã hauáicha he’iséva. • Rúbrica
• Portafolio
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

• Ohechauka oikuaaha oñeme'ẽva'ekue • Oikuaa ñomongeta rehegua. Pág. 34-35 Observación


Unidad 2-pe: Pohã ñana - Plantas medicinales • Ohechauka ñe'ẽhaípe teroja tekome’ẽva. • Registro de
• Ombojoja teroja tekome’ẽva ha teroja kokatu. secuencia del
• Oipuru hekopete teroja tekome’ẽva ha teroja aprendizaje (RSA)
kokatu ohaikuévo. • Lista de cotejo
• Oiporu hekopete kuatiañe’ẽme teroja tekome’ẽva • Registro anecdótico
ha teroja kokatu. • Rúbrica
• Ohai porã ñe’ẽ orekóva «’» puso. Prueba
• Oguenohẽ jehaipyrégui ñe'ẽ oiporúva «’»puso. • Escrita
• Oral
• Práctica
Informe
• Bitácora

41

Plan Anual gurani 6 grado.indd 41 16/5/19 14:13


Unidad 3: Marandu - Informativo

CLASE 1 Guarani Marandu Ñaikũmby ñahendúva Marandu: Oja gua’a hovy ha


Informativo Comprensión oral ndopamo’ãi. Noticia: Nace un
gua’a hovy y resiste la extinción.
Ojeporeka umi guyra ikatúva
opa. Investiga aves en peligro de
extinción.
Tembiaporã.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Ñe’ẽjovake.
Expresión oral Entrevista.
Oiporu ñe’ẽ ñaporandu haua.
Emplea palabras
interrogativas.
Junio

CLASE 3 Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Marandu: ArandukApp oikuave’ẽ


Comprensión de textos audiolibro guaraníme - Noticia:
escritos ArandukApp ofrece audiolibros en
el idioma guaraní. Marandu rete.
Tembiaporã

42

Plan Anual gurani 6 grado.indd 42 16/5/19 14:13


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan Anual Guaraní 6.o

• Ohechakuaa mba’e rehetépa ha ambue • Ohendu marandu: Oja gua’a hovy ha ndopamo’ãi Pág. 38-39 Prueba
mba’éguipa avei oñe’ẽhína umi ohendúva. reheguáre. • Escrita
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ã ojoavýramo • Oikuaa mba’épa ohechauka ko marandu. • Oral
jepe hemimo’ãgui. • Omombe’u mba’éichapa ouahẽ chupe ko • Práctica
marandu. Informe
• Ojeporeka internet-pe umi guyra opáva ohóvo • Bitácora
ñane retãme
• Oikuaa mba’érepa iporã oñeñangareko
mymbakuérare.
• Omombe’u mba’eichakuépa guyra opa ohóvo
ñane retãme.
• Oha’arõ oñe’ẽ haua oje’e vove chupe.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Ohendu hapichakuérape oñe’ẽ jave.

• Omombe’u oikũmbyháicha opaichagua • Oikuaa mba’épa omombe’u marandu. Pág. 40 Prueba


ohendúva térã omoñe’ẽva. • Omombe’u moõpa oja jey gua’a hovy. • Escrita
• Oñomongeta oiporuhápe ñe’ẽ oporandu • Ojapo peteĩ ñe’ẽjovake iñirũ ndive. • Oral
haua imbo’ehaopeguáre ha ambuére, ha • Ojechakuaa mba’épa jaikuaava’erã ñamombe’u • Práctica
he’i haua mba’éichapa oñei térã mba’épa porã haua marandu. Informe
ojejapo (mávapa… moõpa… mávandi- • Omohenda hekopete he’íva. • Bitácora
pa…). • Omohenda he’íva oikuaa rupi mávandipa oñe’ẽ.
• Ombohete ha omohu’ã pe mba’e omombe’úva.

• Oikũmby umi marandu oñemouahẽva • Oikuaa mba’épa ArandukApp oikuave’ẽ audiolibro Pág. 41-42 Prueba
ichupe kuatia rupive. guaraníme. • Escrita
• Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikóva • Oikuaa audiolibro oĩha guaraníme. • Oral
ramoguáicha ha umi he’íva ha’e oimo’ãháicha. • Omombe’u mba’érehepa oñe’ẽ marandu. • Práctica
• Ombojoaju umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe • Omombe’u hemimo’ã marandúre. Informe
umi mba’e ha’e oikuaávavoi ndive. • Ohai mba’e rupivépa aikuaa ko marandu. • Bitácora
• Oikuaa mba’emba’épa ikatu ñahendu ArandukApp
rupive.
• Ohechakuaa mavamávapa ojapóra’e ArandukApp.
• Omboguejy ArandukApp ha ohendu umi
mombe’ugua’u, mombe’upy terã ñe’ẽpoty
guaraníme.
• Oikuaa mba’éichapa ñamba’eporanduva’erã
ñahesa’ỹijo haua marandu.
• Ombojoavy hemimo’ã hapichakuéra remimo’ãgui.
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ã.
• Omombe’u mba’érepa ouahẽ porãpa chupe
marandu: «ArandukApp oikuave’ẽ
• audiolibro guaraníme».

43

Plan Anual gurani 6 grado.indd 43 16/5/19 14:13


CLASE 4 Guarani Marandu Ñe’ẽtekuaa Ñe’ẽtéva. Ñe’ẽtéva tee. Ñe’ẽtéva
Informativo Gramática oñe’ẽva aváre. Verbos. Verbos
propios.
Verbos predicativos.

CLASE 5 Haikatu Muanduhe rechauka jeporu.


Ortografía Uso de la tilde acentual.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Junio

CLASE 6 Jahaikuaa Marandu. Informativo. Marandu


Expresión escrita réra. Título de la noticia.
Ñepyrũmby. Bajada de la noticia.
Marandu rete. Desarrollo de la
noticia. Marandu jehai.

CLASE 7 Aikuaavéma Aikuaavéma


Autoevaluación

44

Plan Anual gurani 6 grado.indd 44 16/5/19 14:13


• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’épa he’ise ñe’ẽtéva. Pág. 43-44 Observación
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Omombe’u mba’éichapa ñe’ẽtéva oñemboaty. • Registro de
ojuehe. • Ohechakuaau mba’éichapa ñe’ẽtéva oñemboja’o secuencia del
• Oipuru ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape iñemosusũ rupi. aprendizaje (RSA)
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Omosusũ hekopete ñe’ẽtevakuéra. • Lista de cotejo
• Omombe’u mba’épa he'ise ñe’ẽtéva oñe’ẽva • Registro anecdótico
aváre. • Rúbrica
• Oipuru porã ñe’ẽtevakuéra haipyrépe. Prueba
• Ohaiguy ñe’ẽtéva oñe’ẽva aváre. • Escrita
• Oral
• Práctica

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Ojechakuaa ñe’ẽ imuanduhéva. Pág. 45 Observación
matíva ojehai haua muanduhe rechaukaha. • Omohenda ñe’ẽ imuanduhe rupi. • Registro de
• Ombojoja ñe’ẽ imuanduhe ojehaíva umi ñe’ẽ secuencia del
imuanduhe ojehai’ỹva ndive. aprendizaje (RSA)
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Oikuaa umi normatíva ojehai haua muanduhe • Lista de cotejo


rechaukaha. • Registro anecdótico
• Oikuaa muanduhe rechaukaha jeporu rehegua. • Rúbrica
• Oipurukuaa muanduhe rechaukaha kuatiarãme Prueba
• Omoĩ muanduhe kuatiarãme oñeikotevẽháme. • Escrita
• Ohai kuatiarã ikuatiahaípe ha omoĩ muanduhe • Oral
hekopete. • Práctica

• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrũha • Oikuaa mba’épa he’ise marandu. Pág. 46-47 Observación
hembiapo oikuaamavavoígui ha omohypy’ũ • Ojechakuaa marandu retepy • Registro de
ohóvo pe omba’emombe’uséva. • Oikuaa mba’e ñeporandúpa ñamombohováiva’erã secuencia del
• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. ojehai haua marandu. aprendizaje (RSA)
• Ohai marandu peteĩ mba’e oikovakue rehe. • Lista de cotejo
• Oiporu porã ñe’ẽtéva. • Registro anecdótico
• Ohai hekopete muanduhe rechaukaha. • Rúbrica
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

• Ohechauka oikuaaha oñeme’ẽva’ekue • Omoñe’ẽ ha omosusũ hekopete ñe’ẽtevakuéra. Pág. 48-49 Observación
Unidad 3-pe: Marandu - Informativo. • Ombojoavy oikóva ha oje’éva morandúpe. • Registro de
• Oiporu ñe’ẽtevakuéra haipyrãme hekoitépe. secuencia del
• Ohai kuatiarã ikuatiahaípe ha omoĩ muanduhe aprendizaje (RSA)
hekopete. • Lista de cotejo
• Oguenohẽ ñe’ẽtéva tee moñe’ẽrãgui ha amosusũ. • Registro anecdótico
• Omoĩmba ñe’ẽjoaju aiporukuévo ñe’ẽtéva tee. • Rúbrica
• Ohai hekopete peteĩ marandu mbykymi. Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

45

Plan Anual gurani 6 grado.indd 45 16/5/19 14:13


Unidad 4: Emilianore - Canciones de Emiliano

CLASE 1 Guarani Emilianore Ñaikũmby ñahendúva Purahéi: Primavera II.


Canciones de Emiliano Comprensión oral Ñe’ẽtemiandu. Imágenes
sensoriales. Tembiaporã.

CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Japurahéi. Cantamos.


Expresión oral Japurahéi porã
oñondivépa.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Julio

CLASE 3 Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Purahéi: «Asunción del Paraguay».


Comprensión de textos Ñe’ẽtemiandu. Imágenes
escritos sensoriales. Ñe’ẽporãhaipyre.
Figuras literarias. Tembiaporã.

CLASE 4 Guarani Emilianore Ñe’ẽtekua Ñe’ẽreko pota. Modo volitivo.


Canciones de Emiliano Gramática Ñe’ẽtéva ñemosusũ. Conjugación
verbal.
Agosto

46

Plan Anual gurani 6 grado.indd 46 16/5/19 14:13


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan Anual Guaraní 6.o

• Oikũmby mba’épa oje’ehína ichupe umi ha’e • Oikuaa mba’erehetépa oñe’ẽtahína umi ohendúvape. Pág. 52-53 Prueba
oikóhava rehe. • Oikuaa mba’épa he’ise arapoty. • Escrita
• Ohechakuaa mba’e rehetépa ha ambue • Omombe’u mba’éichapa ohechakuaa ouahẽvo • Oral
mba’éguipa avei. arapoty. • Práctica
• Oñe’ẽhína umi ohendúva. • Ojechakuaa mba’eichagua yvotýpa oĩ purahéipe.
• Omboysýi mymba réra ajuhúva purahéipe.
• Ohaiguy ñe’ẽtemiandu oĩva purahéipe.
• Ohaiguy ñe’ẽporãhaipyre purahéipe.

• He’ijey ñe’ẽpoty, purahéi ha hetave mba’e. • Imandu’a mávapa ohai purahéi «Primavera II». Pág. 54 Prueba
• Opurahéi guaraníme. • Omoñe’ẽ kirirĩháme purahéi «Primavera II» heta jey. • Escrita
• Ohechauka, iñe’ẽ rupi, mba’eichagua tékstopa • Opurahéi hekópete pe purahéi hérava «Primavera II». • Oral
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

pe he’ivahína (omokangyve térã omomba- • Opurahe’ikuévo omokangyve térã omombareteve • Práctica


reteve iñe’ẽ, omomýi hete, oñe’ẽ hatãve térã iñe’ẽ.
mbegueve, iñe’ẽ pohýi, ha mba’e). • Opurahe’ikuévo omomýi hete.
• Ombombyta purahéi iñakãme.
• Opuraheikuévo omohatãve térã omombegueve
iñe’ẽ.
• Omombe’u mba’eichagua jehaipyrépa pe he’ivahína.

• Ombojoaju umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe • Oikuaa purahéi «Asunción del Paraguay». Pág. 55-56 Prueba
umi mba’e ha’e oikuaávavoi ndive. • Ohesa’ỹijo umi mba’e jehaipyre retepýpe oĩva. • Escrita
• Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe • Oikuaa umi ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape • Oral
oĩva ohechakuaakuévo: Jehaipyre he’iha pe oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Práctica
oñeha’ãrõva ichugui. • Oikuaa mba’érepa oñe’ẽ ko purahéi.
• Oipuru ñe’ẽryru ha omyesakã ã ñe’ẽ ndoikuaáiva.
• Ojechakuaa purahéipe ñe’ẽtemiandukuéra.
• Ojechakuaa ñe’ẽpotýpe ñe’ẽ ojehaíva peteĩcha, ha
katu he’iséva ambue mba’e.
• Ojechakua purahéipe ñe’ẽporãhaipyre.

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’épa ñe’ẽreko pota. Pág. 57-58 Observación
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Omoñe’ẽ ñe’ẽtéva ñemosusũ ñe’ẽreko potápe. • Registro de
ojuehe. • Ohaikuévo ohechauka oikuaaha umi normatíva secuencia del
• Oipuru ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape onembojoaju haua morfema-kuéra ojuehe. aprendizaje (RSA)
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Oipuru ñe’ẽtéva ñe’ẽreko pota tembiapópe. • Lista de cotejo
• Oipuru ñe’ẽtéva ñe’ẽreko pota hekoitépe kua- • Registro anecdótico
tiarãme. • Rúbrica
• Ohechauka ñe’ẽtéva ñe’ẽreko pota moñe’ẽrãme. Prueba
• Omosusũ ã ñe’ẽtéva ñe’ẽreko potápe hekopete. • Escrita
• Oral
• Práctica

47

Plan Anual gurani 6 grado.indd 47 16/5/19 14:13


CLASE 5 Guarani Emilianore Haikatu Ñe’ẽ apo rehegua. Formación de
Canciones de Emiliano Ortografía palabra.

CLASE 6 Jahaikuaa Purahéi. Canción. Ñe’ẽrysýi. Verso.


Expresión escrita Ñe’ẽpujoja. Rima. Pumbasy.
Melodía. Purahéi jehai

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Agosto

CLASE 7 Aikuaavéma Aikuaavéma.


Autoevaluación

48

Plan Anual gurani 6 grado.indd 48 16/5/19 14:13


• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’éichapa oñembojoaju ojuehe morfe- Pág. 59 Observación
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra ma-kuéra. • Registro de
ojuehe. • Ohechakuaa mba’éichapa oiko ñe’ẽ pyahu. secuencia del
• Oipuru ñe’ẽky mboyvegua ha upeigua jehaipýpe. aprendizaje (RSA)
• Ohaikuévo ohechauka oikuaaha umi normatíva • Lista de cotejo
ojepurúva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Registro anecdótico
ojuehe. • Rúbrica
• Ombojoaju hekópe morfema-kuéra ha ajapo ñe’ẽ Prueba
pyahu. • Escrita
• Oral
• Práctica

• Omombe’ujey ohaikuévo ñe’ẽpoty omo- • Oikuaa mba’épa he’ise purahéi. Pág. 60-61 Observación
ñe’ẽva térã ohendúva. • Ohechakuaa oikuaaha purahéi retepy. • Registro de
• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. • Oikuaa mba’épa ñe’ẽrysýi aty. secuencia del
• Ohechakuaa purahéipe ñe’ẽrysýi ha ñe’ẽrysýi aty. aprendizaje (RSA)
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Oikuaa mba’épa he’ise ñe’ẽpujoja. • Lista de cotejo


• Omombe’u mba’épa he’ise pumbasy. • Registro anecdótico
• Oikuaa umi ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape • Rúbrica
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. Prueba
• Oikuaa umi signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape • Escrita
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Oral
• Ohai oikũmbýpa purahéi vore omoñe’ẽva. • Práctica
• Ohai ñe’ẽrysýi oiporukuévo ñe’ẽporãhaipyre.
• Ohai purahéi oñeikũmby hauáicha.
• Oiporu porã ñe’ẽreko pota tembiaporãme.
• Oiporu porã ñe’ẽ apo rehegua.

• Ohechauka oikuaaha oñeme'ẽva'ekue • Omoñe’ẽ jey purahéi ha ohai ñe’ẽtemiandu Pág. 62-63 Observación
Unidad 4-pe: Emilianore - Canciones de ajuhúva. • Registro de
Emiliano • Ombojoaju ñe’ẽkuéra ñe’ẽporãhaipyrére. secuencia del
• Omosusũ ã ñe’ẽtéva ñe’ẽreko potápe. aprendizaje (RSA)
• Omoĩmba ñe’ẽky mboyvegua ha upeigua ha • Lista de cotejo
ojapo ñe’ẽ pyahu. • Registro anecdótico
• Ohai ñe’ẽjoaju ñe’ẽ pyahúgui. • Rúbrica
• Onohẽ jehaipyrégui ñe’ẽ ogueraháva ñe’ẽreko pota. Prueba
• Oipuru ñe’ẽtéva ñe’ẽreko pota kuatiarãme. • Escrita
• Onohẽ jehaipyrégui ñe’ẽtemiandúva. • Oral
• Práctica

49

Plan Anual gurani 6 grado.indd 49 16/5/19 14:13


Unidad 5: Mombe’urã - Cuentos

CLASE 1 Guarani Mombe’urã Ñaikũmby ñahendúva Mombe'urã: Yryvu isa’y hetárõ


Cuentos Comprensión oral guare. Máva rehépa oñeñe’ẽ.
Personajes. Tembiaporã.

CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Alicia oĩ tetã iporãmba jepévape.


Expresión Oral Alicia en el país de las maravillas.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Omombe’u jey mombe'urã.
Agosto

CLASE 3 Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Mombe'urã: Sofía, vaka opurahei-


Comprensión de textos kuaáva. Avatee.
escritos Personaje principal. Avatee’ỹ.
Personaje secundario. Añetegua
ha añetegua’ỹ. Fantasía y realidad.
Tembiaporã.

CLASE 4 Ñe’ẽtekuaa Ñe'ẽtéva ára mboyvegua. Los


Gramática tiempos pasados del verbo.

50

Plan Anual gurani 6 grado.indd 50 16/5/19 14:13


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan Anual Guaraní 6.o

• Oikũmby mavamáva rehépa oñeñe’ẽ jehai- • Ohendu mombe’urã ha he’i mba’éichapa héra. Pág. 66-67 Prueba
pyrekuéra ohendúva ha umíva apytépe he’i • Oikuaa máva rehépa oñe’ẽ mombe’urãme. • Escrita
máva rehépa oñeñe’ẽve. • Ohechakuaa mombe’urãme mávapa añetegua’ỹ • Oral
• Ohechakuaa mba’eichagua tekotevẽpa pe ha mávapa añetẽgua. • Práctica
oñeñe’ẽhahína jehaipyrekuéra ohendúvape • Omohenda oikohaguéicha mombe’urãme.
ha he’i máva ha’e oikuaávapepa ojogua • Ohai oimo’ãva ohendu rire mombe’urã.
upéva. • Omombe’u ohendurire moñe’ẽrã: -Ojoapýpa
hekópe jehaipyrekuéra.
• Omombe’u mba’épa ñanembo’e mombe’urã.

• Omombe’u oikũmbyháicha opaichagua • Oikuaa mba’épa he’íse mombe’urã. Pág. 68 Prueba


ohendúva térã omoñe’ẽva. • Omombe’u mombe’urã oikuaáva. • Escrita
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Ombojoaju hemimo’ã oñe’ẽnguévo: omo- • Omoñe’ẽ mombe’urã «Alicia oĩ tetã iporãmba • Oral
ñepyrũ, ombohete ha omohu’ã pe mba’e jepévape» ha he’i mba’érepa oñe’ẽ. • Práctica
omombe’úva. • Omombe’ukuévo mombe’urã ombohyapu porã
• Oipuru, oñe’ẽnguévo, umi ñe’ẽ pyahu umi ñe’ẽnguéra.
guaraníme. • Oikuaa mba’érehepa oñeñe’ẽ mombe’urãme.
• Omoñepyrũ, ombohete ha omohu’ã pe mba’e
omombe’úva.
• Oikuaa umi ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva.
• Oipuru, porã oñe’ẽnguévo, umi ñe’ẽ pyahu guaraníme.

• Ohechakuaa mavamávaguipa oñeñe’ẽ • Oikuaa omoñe’ẽvape máva rehetépa oñeñe’ẽ Pág. 69-70 Prueba
opaichagua jehaipyre omoñe’ẽvape. moñe’ẽrãpe. • Escrita
• Oikũmby jehaipyrépe mavamáva rehepa • Ohechakuaa moõpa mombe’urã oiko. • Oral
oñeñe’ẽ ha umíva apytéguipa máva rehe • Ohechakuaa mombe’urãme mávapa avatee. • Práctica
oñeñe’ẽve. • Ohechakuaa mombe’urãme mávapa avatee’ỹ.
• Ombojoavy umi mba’e ikatúva oiko añetehápe • Ohechakuaa mombe’urãpe mávapa añetegua ha
umi ndaikatumo’ãivagui oiko añetehápe. mávapa añetegua’ỹ.
• Ohai tekombo’erã ohejáva ko mombe’urã.

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’épa ñe’ẽtéva ára mboyvegua. Pág. 71-72 Observación
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Omoñe’ẽ ñe’ẽtéva ára mboyvegua ñemosusũ • Registro de
ojuehe. hekopete. secuencia del
• Oipuru ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape • Ohaikuévo ohechauka oikuaaha umi normativa aprendizaje (RSA)
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. onembojoaju haua morfema-kuéra ojuehe. • Lista de cotejo
• Oipuru ñe’ẽtéva ára mboyvegua tembiapópe. • Registro anecdótico
• Oipuru ñe’ẽtéva ára mboyvegua hekoitépe kua- • Rúbrica
tiarãme. Prueba
• Ohechauka ñe’ẽtéva ára mboyvegua moñe’ẽrãme. • Escrita
• Omosusũ ã ñe’ẽtéva ára mboyvegua hekopete. • Oral
• Práctica

51

Plan Anual gurani 6 grado.indd 51 16/5/19 14:13


CLASE 5 Guarani Mombe’urã Haikatu Ñe’ẽpehẽ tĩguáva jehairã.
Cuentos Ortografía Formación de sílaba nasal.

CLASE 6 Jahaikuaa Mombe’urã. Cuento.


Expresión escrita Mombe’urã retepy: iñepyrũmby,
imbyte, ipaha. Mombe'urã jehai
jey.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Agosto

CLASE 7 Aikuaavéma Aikuaavéma


Autoevaluación

52

Plan Anual gurani 6 grado.indd 52 16/5/19 14:13


• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi • Oikuaa ñe’ẽpehẽ tĩguáva jehairã jeporu rehegua. Pág. 73 Observación
normatíva ojehai haua muanduhe ha tyapu • Oipuru hekopete ñe’ẽpehẽ tĩguáva jehairã • Registro de
tĩgua rechaukaha. tembiaporãme. secuencia del
• Oikuaa ñe’ẽ ogueraháva ñe’ẽpehẽ tĩguáva jehairã. aprendizaje (RSA)
• Ohaiguy ñe’ẽme muanduhe tĩguáva. • Lista de cotejo
• Oikuaa umi normatíva ojehai haua muanduhe- • Registro anecdótico
kuéra. • Rúbrica
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

• Omombe’ujey ohaikuévo mombe’urã omo- • Oikuaa mba’épa he’ise mombe’urã. Pág. 74-75 Observación
ñe’ẽva térã ohendúva. • Ohechakuaa mombe’urã retepy. • Registro de
• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrũha • Omombe’u mombe’urã ha ohechakuaa hetepy. secuencia del
hembiapo oikuaamavavoígui ha omohypy’ũ • Oikuaa umi mombe’urã retepy. aprendizaje (RSA)
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

ohóvo pe omba’emombe’uséva. • Oikuaa umi signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape • Lista de cotejo


• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Registro anecdótico
• Ohai porã mombe’urã oñeikũmby hauáicha. • Rúbrica
• Omoñepyrũ, ombohete ha ombopaha pe Prueba
omombe’úva. • Escrita
• Oiporu porã ñe’ẽtéva ára mboyvegua hembia- • Oral
porãme. • Práctica
• Ohai porã ñe’ẽpehẽ tĩguáva.

• Ohechauka oikuaaha oñeme'ẽva'ekue • Ohechakuaa mombe’urãme mávapa avatee. Pág. 76-77 Observación
Unidad 5-pe: Mombe’urã - Cuentos. • Ohechakuaa mombe’urãme mávapa avatee’ ỹ. • Registro de
• Ohai tekombo’erã ohejáva ko mombe’urã. secuencia del
• Ohechakuaa mombe’urã retepy. aprendizaje (RSA)
• Omoñepyrũ, ombohete ha ombopaha pe • Lista de cotejo
omombe’úva. • Registro anecdótico
• Ojechakuaa mombe’urã añetegua térã añetegua’ỹ. • Rúbrica
• Oiporu porã ñe’ẽtéva ára mboyvegua hembia- Prueba
porãme. • Escrita
• Ohai porã ñe’ẽpehẽ tĩguáva. • Oral
• Práctica

53

Plan Anual gurani 6 grado.indd 53 16/5/19 14:13


Unidad 6: Apoukapy - Instructivo

CLASE 1 Guarani Apoukapy Ñaikũmby ñahendúva Górro kosina apo. Pasos para hacer
Instructivo Comprensión oral gorro de cocina.
Tembiporukuéra réra.
Tembiaporã.

CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Tembiporukuéra kosinamegua.


Expresión Oral Utensilios de cocina.
He’i tembiporukuéra réra.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Setiembre

CLASE 3 Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Apoukapy: Pizza apo. Instructivo:


Comprensión de textos Receta de pizza.
escritos Jepapapy ojejapohaguéicha.
Secuencia de pasos a seguir.
Tembiaporã.

CLASE 4 Ñe’ẽtekuaa Ñe’ẽteja ñemohenda.


Gramática Clasificación del adverbio.

54

Plan Anual gurani 6 grado.indd 54 16/5/19 14:13


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan Anual Guaraní 6.o

• Oikũmby oje’éva ichupe ohuga haua, oiporu • Omombe’u mba’éichapa jajapova’erã górro Pág. 80-81 Prueba
haua tembiporu ogapypegua ha oikuaa kosináme uarã. • Escrita
haua mba’éichapa ojapova’erã opaichagua • Oikuaa mba’éicha jajapóva’erã górro kosináme • Oral
mba’e ijedádpe uarã. uarã. • Práctica
• Omboysýi mba’eichaitépa ojapova’erã górro.
• Oikuaa umi mba’e oñeikotevẽva ojejapo haua
górro kosináme uarã.

• Omombe’u oikũmbyháicha opáichagua • Oikuaa tembiporukuéra kosinamegua. Pág. 82 Prueba


ohendúva térã omoñe’ẽva. • Oikuaa mba’éichagua tembipurúpa ojeipuru • Escrita
• Oipuru, oñe’ẽnguévo, umi ñe’ẽ pyahu kosináme. • Oral
guaraníme. • Oikuaa umi mba’e oñeikotevẽva ojejapo ha ja’u • Práctica
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

haua tembi’u.
• Ojapo hekopete apoukapy.
• Omboysýi tembiporukuéra réra.
• Oiporu hekopete ñe’ẽ pyahu guaraníme.
• Omombe’u mba’éichapa jaiporu ha jajoheiva’erã
tembiporu kosinamegua.

• Oikũmby omoñe’ẽva he’ihápe mba’éichapa • Oikuaa pizza aporehegua. Pág. 83-84 Prueba
ohugava’erã, mba’éichapa oiporuva’erã • Omombe’u mba’éichapa ojejapova’erã pizza. • Escrita
tembiporu ogapypegua ha mba’éichapa oja- • Oikuaa umi mba’e oiporúva ojejapo haua pizza. • Oral
pova’erã opaichagua mba’e ijedádpe uarã. • Omohenda ojejapohaguéichaite pizza. • Práctica
• Oikuaa mba’eichagua arandukápepa jajuhu
péichagua haipyre.
• Omboysýi umi tembiporu aikotevẽva ajapo haua
pizza.

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’épa he’ise ñe’ẽteja. Pág. 85-86 Observación
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Ojechakuaa ñe’ẽteja ñemohenda rehegua. • Registro de
ojuehe. • Omoñe’ẽ hekopete ñe’ẽtejakuéra. secuencia del
• Oipuru ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape • Oiporu porã ñe’ẽteja ñe’ẽjoajúpe. aprendizaje (RSA)
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Ohai ñe’ẽteja hendapete. • Lista de cotejo
• Oiporu ñe’ẽteja kuatiarãme. • Registro anecdótico
• Rúbrica
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

55

Plan Anual gurani 6 grado.indd 55 16/5/19 14:13


CLASE 5 Guarani Apoukapy Haikatu Ñe’ẽ imuanduhe’etáva.
Instructivo Ortografía Palabras politónicas.

CLASE 6 Jahaikuaa Apoukapy. Instructivo.


Expresión escrita Chipa guasu apo jehaipa. Tembi’u
apo apoukapy jehai.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Setiembre

CLASE 7 Aikuaavéma Aikuaavéma


Autoevaluación

56

Plan Anual gurani 6 grado.indd 56 16/5/19 14:13


• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi • Oikuaa ñe’ẽ imuanduhe’etáva jeporu rehegua. Pág. 87 Prueba
normatíva ojehai haua muanduhe ha tyapu • Oipuru hekopete ñe’ẽ imuanduhe’etáva kuatiarãme. • Registro de
tĩgua rechaukaha. • Ohechauha oikuaaha jehaipype normatíva ojehai secuencia del
haua muanduhe tĩgua rechaukaha rehegua. aprendizaje (RSA)
• Ohechauha oikuaaha jehaipýpe normatíva tyapu • Lista de cotejo
tĩgua rechaukaha rehegua. • Registro anecdótico
• Ohai ñe’ẽ imuanduhe'etáva ha ajapo ñe’ẽjoaju. • Rúbrica
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrũha • Oikuaa mba’épa he’ise apoukapy. Pág. 88-89 Prueba
hembiapo oikuaamavavoígui ha omohypy’ũ • Oikuaa mba’éichapa ojejapo chipa guasu. • Registro de
ohóvo pe omba’emombe’uséva. • Omombe’u mba’éichapa ojejapova’erã chipa secuencia del
• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. guasu. aprendizaje (RSA)
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Oikuaa umi mba’e oñeikotevẽva ojejapo haua • Lista de cotejo


chipa guasu. • Registro anecdótico
• Ojapo hekopete apoukapy. • Rúbrica
• Omohenda porã ohaívo, mba’éichapa ojejapo- Prueba
va’erã chipa guasu. • Escrita
• Ohai oñeikũmby hauáicha. • Oral
• Oiporu porã ñe’ẽteja kuatiarãme. • Práctica
• Oiporu porã ñe’ẽ imuanduhe’etáva kuatiarãme.

• Ohechauka oikuaaha oñeme’ẽva’ekue • Ojapo hekopete apoukapy. Pág. 90-91 Prueba


Unidad 6- pe: Apoukapy - Instructivo • Omombe’u mba’éichapa jajapova’erã ao tenondegua • Registro de
kosináme uarã. secuencia del
• Oikuaa mba’éicha jajapova’erã ao tenondegua aprendizaje (RSA)
kosináme uarã. • Lista de cotejo
• Omboysýi mba’eichaitépa ojapova’erã ao tenodegua • Registro anecdótico
kosináme uarã. • Rúbrica
• Oikuaa umi mba’e oñeikotevẽva ojejapo haua Prueba
ao tenondegua kosináme uarã. • Escrita
• Ohaiguy ñe’ẽteja ha ojapopa ñe’ẽjoaju. • Oral
• Omohenda porã ohaíva, mba’éichapa ojejapo- • Práctica
va’erã ao tenondegua kosináme uarã.
• Ohai porã ñe’ẽpehẽ tĩguáva.
• Oikuaa umi mba’e oiporúva ajapo haua
apoukapy.

57

Plan Anual gurani 6 grado.indd 57 16/5/19 14:13


Unidad 7: Mombe’ugua’u - Mito

CLASE 1 Guarani Mombe’ugua’u Ñaikũmby ñahendúva Mombe’ugua’u: Mogonalo, mbói


Mito Comprensión oral jy’y. Mavamáva rehépa oñeñe’ẽ.
Mba’eichaguápa upe tekove.
Personajes.
Características. Tembiaporã

CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Ñamombe’u mombe’ugua’u.


Expresión Oral Narramos el mito.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Octubre

CLASE 3 Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Mombe’ugua’u: Jaguarete hovy.


Comprensión de textos Mavamáva rehépa oñeñe’ẽ.
escritos Personajes. Mba’e oiko ha
mba’ére oiko. Causa y efecto.
Tembiaporã

CLASE 4 Ñe’ẽtekuaa Ñe’ẽjoajuteĩ ñembyaty’aty.


Gramática Clasificación de la oración simple.

58

Plan Anual gurani 6 grado.indd 58 16/5/19 14:13


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan Anual Guaraní 6.o

• Oikũmby mavamáva rehépa oñeñe’ẽ jehai- • Ohendu mombe’ugua’u ha he’i mba’éichapa héra. Pág. 94-95 Prueba
pyrekuéra ohendúva ha umíva apytépe he’i • Oikuaa máva rehépa oñeñe’ẽ mombe’ugua’úpe. • Escrita
máva rehépa oñeñe’ẽve. • Ohechakuaa mombe’ugua’úpe mba’e porã ha • Oral
• Ohechakuaa mba’eichagua tekotevẽpa pe mba’evai. • Práctica
oñeñe’ẽhahína jehaipyrekuéra ohendúvape ha • Omohenda oikohaguéicha ombe’ugua’úpe.
he’i máva ha’e oikuaávapepa ojogua upéva. • Ohai tekombo’erã ohendu rire mombe’ugua’u.

• Omombe’u oikũmbyháicha opaichagua • Oikuaa mba’épa he’ise mombe’ugua’u. Pág. 96 Prueba


ohendúva térã omoñe’ẽva. • Omombe’u mombe’ugua’u oikuaáva. • Escrita
• Omoñe’ẽ mombe’ugua’u oikũmbyháicha • Oral
• Omoñe’ẽvo mombe’ugua’u ha ojehechakuaa: • Práctica
- Omoñepyrũha, ombohete ha omuhu’ãha
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

omombe’úva.
• Omombe’ukuévo mombe’ugua’u ombohyapu
porã umi ñe’ẽnguéra.
• Oikuaa mba’érehepa oñeñe’ẽ mombe’ugua’u.
• Oikuaa umi ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva.
• Oikuaa mba’épa mombe’ugua’u ñamombe’úvo
jaiporuva’erã.
• Ohai tekombo’erã ohejáva mombe’ugua’úpe.

• Oikũmby jehaipyrépe mavamáva rehépa • Oikuaa omoñe’ẽvape máva rehetépa oñeñe’ẽ. Pág. 97-98 Prueba
oñeñe’ẽ ha umíva apytéguipa máva rehe • Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ẽhína umi • Escrita
oñeñe’ẽve. jehaipyre omba’emombe’úvape. • Oral
• Ohechakuaa mba’épa oiko jehaipyre omo- • Ohechakuaa moõmoõpa oiko ko mombe’ugua’u. • Práctica
ñe’ẽvape ha mba’érepa oiko upéva. • Ohechakuaa mba’e oiko mombe’ugua’u ha mba’ére oiko.
• Ohechakuaa mombe’ugua’úpe mba’e porã ha
mba’e vai.
• Ohai tekombo’erã ohejáva ko mombe’ugua’u.

• Ohechauka, ohaikuévo: oikuaaha umi nor- • Oikuaa mba’épa ñe’ẽjoajuteĩ. Pág. 99-100 Observación
matíva oñembojoaju haua morfema-kuéra • Oikuaa mba’éichapa ñe’ẽjoajuteĩ oñemohenda. • Registro de
ojuehe. • Oguenohẽ haipýgui opáichagua ñe’ẽjoajuteĩ. secuencia del
• Ohai hekopete ñe’ẽjoajuteĩnguéra. aprendizaje (RSA)
• Ohesa’ỹijo ñe’ẽjoaju ha ohaiguy mba’éichagua • Lista de cotejo
ñe’ẽjoajuteĩpa. • Registro anecdótico
• Oikuaa umi signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape • Rúbrica
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. Prueba
• Oikuaa umi normatíva oñembojoaju haua • Escrita
morfema-kuéra ojuehe. • Oral
• Práctica

59

Plan Anual gurani 6 grado.indd 59 16/5/19 14:13


CLASE 5 Guarani Mombe’ugua’u Haikatu Ta’anga’i kuatiapyre.
Mito Ortografía Signos de puntuación.

CLASE 6 Jahaikuaa Mombe’ugua’u. Mito. Oĩva ipype:


Expresión escrita mavamávarepa oñeñe’ẽ, moõ ha
araka’épa oiko, oikóva.
Momba’ugua’u jehai.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Octubre

CLASE 7 Aikuaavéma Aikuaavéma


Autoevaluación

60

Plan Anual gurani 6 grado.indd 60 16/5/19 14:13


• Oipuru ñe’ẽ térã ambue signokuéra oi- • Oikuaa umi normatíva ta’anga’i kuatiapyre jepuru Pág. 101 Observación
pytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby haua pe rehegua. • Registro de
jehaipyrépe he’íva. • Oikuaa umi ta’anga’i kuatiapyre jepuru rehegua. secuencia del
• Oipuru hekopete ta’anga’i kuatiapyre kuatiarãme. aprendizaje (RSA)
• Ohai ñe’ẽ oguerekóva ta’anga’i kuatiapyre. • Lista de cotejo
• Ojapo jehaipy oipurukuévo ñe’ẽ oguerekóva • Registro anecdótico
ta’anga’i kuatiapyre. • Rúbrica
• Omoñe’ẽpehẽ ñe’ẽnguéra ha upéi ambohyapu. Prueba
• Ojapo kuatiarã ñe’ẽ oguerekóva ta’anga’i kuatia- • Escrita
pyrégui. • Oral
• Práctica

• Omombe’ujey ohaikuévo mombe’ugua’u • Oikuaa mba’épa he’ise mombe’ugua’u. Pág. 102-103 Observación
omoñe’ẽva térã ohendúva. • Ohechakuaa mombe’ugua’u retepy. • Registro de
• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. • Omombe’u mombe’ugua’u ha hechakuaa he- secuencia del
tepýpe (ñepyrũmby, mbyte, paha, tekombo’erã). aprendizaje (RSA)
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Oikuaa umi signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape • Lista de cotejo


oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Registro anecdótico
• Ohaiporã mombe’ugua’u oñeikũmby hauáicha. • Rúbrica
• Omoñepyrũ, ombohete ha ombopaha pe Prueba
omombe’úva. • Escrita
• Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ẽhína umi • Oral
jehaipyre omba’emombe’úvape. • Práctica
• Ohechakuaa moõmoõpa oiko ko mombe’ugua’u.
• Ohechakuaa mba’e oiko mombe’ugua’u ha
mba’ére oiko.
• Ohechakuaa mombe’ugua’úpe mba’e porã ha
mba’e vai.
• Oiporu porã ñe’ẽjoajuteĩ ñemboaty’aty.
• Ohai porã ta’anga’i kuatiapyre.

• Ohechauka oikuaaha oñeme’ẽva’ekue • Oikuaa máva rehépa oñe’ẽ mombe’ugua’úpe. Pág. 102-103 Observación
Unidad 7-pe: Mombe’ugua’u - Mito. • Ohechakuaa mombe’ugua’u mba’e porã ha mba’e • Registro de
vai. secuencia del
• Omohenda oikohaguéicha mombe’ugua’úpe. aprendizaje (RSA)
• Ohechakuaa mombe’ugua’u retepy. • Lista de cotejo
• Oiporu porã ñe’ẽjoajuteĩ ñemboaty’aty. • Registro anecdótico
• Ohai porã ta’anga’i kuatiapyre. • Rúbrica
Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

61

Plan Anual gurani 6 grado.indd 61 16/5/19 14:13


Unidad 8: Mombe’upy - Leyenda

CLASE 1 Guarani Mombe’upy Ñaikũmby ñahendúva Mombe’upy: Avati.


Leyenda Comprensión oral Máva rehepa oñeñe’ẽ.
Mba’eichaguápa. Personajes.
Características. Mba’e porã
ha mba’e vai. Valores y antivalores.
Tembiaporã.

CLASE 2 Ñañe’ẽkuaa Ñamombe’u jey


Expresión Oral Mombe’upy.
Narramos la leyenda.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Noviembre

CLASE 3 Ñaikũmby ñamoñe’ẽva Mombe’upy: Samu’ũ. Máva rehepa


Comprensión oñeñe’ẽ. Mba’eichaguápa.
de textos escritos Personajes. Características.
Ñe’ẽ ijehaijojáva. Homónimos.
Mba’erehetépa oñeñe’ẽ. Tema del
texto. Tembiaporã.

CLASE 4 Ñe’ẽtekuaa Ñe’ẽjoajuha: upévare, upéva,


Gramática jehechápa, upéicharõ, ỹrõ katu...
Conectores.

62

Plan Anual gurani 6 grado.indd 62 16/5/19 14:13


Aponde’a poteĩha mbo’esyrypegua - Plan Anual Guaraní 6.o

• Ohechakuaa mba’épepa ojoavy mba’e porã • Ohendu mombe’upy ha he’i mba’éichapa héra. Pág. 108-109 Prueba
ha mba’evai oñemombe’úva jehaipyrekuéra • Oikuaa máva rehépa oñe’ẽ mombe’upy. • Escrita
ohendúvape. Ohechakuaa jehaipyrekuéra • Omombe’u moõpa oiko mombe’upy. • Oral
ohendúva. • Oikuaa mba’épa ojerure guaranikuéra Tupãme. • Práctica
• Oipuruha hekópe umi ñe’ẽ ombojoajúva • Ohechakuaa mombe’upýpe mba’e porã ha mba’e vai.
ambue ñe’ẽme (upévare, upémarõ, upei- • Omohenda oikohaguéicha mombe’upy.
chahágui…). • Ohai tekombo’erã ohendurire mombe’upy.

• Omombe’u oikũmbyháicha opáichagua • Omombe’u mombe’upy oikuaáva. Pág. 110 Prueba


ohendúva térã omoñe’ẽva. • Oikuaa porã mombe’upy omombe’útava. • Escrita
• Ombojoaju hemimo’ã oñe’ẽnguévo: omo- • Omoñe’ẽ mombe’upy oikũmbyháicha. • Oral
ñepyrũ, ombohete ha omohu’ã pe mba’e • Omoñe’ẽvo mombe’upy ojehechakuaa: • Práctica
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

omombe’úva. - Omoñepyrũha, ombohete ha omuhu’ãha omombe’úva.


• Omombe’ukuévo mombe’upy ombohyapu porã
umi ñe’ẽnguéra.
• Oikuaa mba’érehepa oñeñe’ẽ mombe'upýpe.
• Oikuaa umi ñe’ẽ oipytyvõva omoñe’ẽvape
oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva.
• Oikuaa mba’épa mombe’upy ñamombe’úvo
jaiporuva’erã.

• Oikũmby jehaipyrépe mamáva rehépa • Oikuaa omoñe’ẽvape máva rehetépa oñeñe’ẽ. Pág. 111-114 Prueba
oñeñe’ẽ ha umíva apytéguipa máva rehe • Ohechakuaa máva rehetépa oñeñe’ẽhína umi • Escrita
oñeñe’ẽve. jehaipyre omba’emombe’úvape. • Oral
• Oikũmby mba’etépa he’isehína opaichagua • Omombe’u mavamávapa oĩ ko mombe’upýpe. • Práctica
jehaipyre omoñe’ẽvape, umi ñe’ẽ guaraníme • Ohechakuaa mombe’upýpe ñe’ẽ ijehaijojáva.
ikatúva he’ise heta mba’e. • Omombe’u moõpa oikoraka’e ko mombe’upy.
• Ohechakuaa mavamávarepa oñeñe’ẽ umi • Oikuaa mba’épa ojehu upéramo.
mombe’upy omoñe’ẽvape. • Ohechakuaa mba’e oiko mombe’upýpe ha mba’ére oiko.
• Ohai añetegua térã añetegua’ỹva.
• Ohai tekombo’erã ohejáva ko mombe’upy.

• Oipuru ohaikuévo umi ñe’ẽ ombojoajúva • Oikuaa mba’épepa ojehero ñe’ẽjoajuha. Pág. 115-116 Observación
ambue ñe’ẽme (upéva, jahechápa, ỹrõ katu, • Omoñe’ẽ ha ohekýi ñe’ẽjoajuha oĩva ko haipyvópe. • Registro de
péicha avei…). • Oiporu hekopete ñe’ẽjoajuha (upévare, upéva, secuencia del
jehechápa, upéicharõ, ỹrõ katu) kuatiarãme. aprendizaje (RSA)
• Ohai ñe’ẽjoaju kuatiahaípe aiporukuévo hekopete • Lista de cotejo
ñe’ẽjoajuha. • Registro anecdótico
• Oikuaa umi normatíva ojehai haua umi ñe’ẽ • Rúbrica
ombojoajúva ambue ñe’ẽme. Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

63

Plan Anual gurani 6 grado.indd 63 16/5/19 14:13


CLASE 5 Guarani Mombe’upy Haikatu Ñe’ẽ tĩgua jeporu porã.
Leyenda Ortografía Armonización nasal.

CLASE 6 Jahaikuaa Mombe’upy. Leyenda. Mombe’upy


Expresión escrita retepy: iñepyrũmby, hetepy,
ipaha.
Mombe’upy jehai jey.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Noviembre

CLASE 7 Aikuaavéma Aikuaavéma


Autoevaluación

64

Plan Anual gurani 6 grado.indd 64 16/5/19 14:13


• Oipuru ñe’ẽ térã ambue signokuéra oi- • Oikuaa umi normatíva ñe’ẽ tĩgua jeporu porã Pág. 117 Observación
pytyvõva omoñe’ẽvape oikũmby haua pe rehegua. • Registro de
jehaipyrépe he’íva. • Oiporavo ñe’ẽriregua peve/meve, pe/me ha secuencia del
omoĩmba ñe’ẽjoaju. aprendizaje (RSA)
• Oipuru hekópe kuatiarãme teroja mba’éva nde/ • Lista de cotejo
ne, ñande/ñane, pende/pene. • Registro anecdótico
• Ojapo porã ñe’ẽjoaju oiporukuévo teroja mba’éva • Rúbrica
nde/ne, ñande/ñane, pende/pene. Prueba
• Omoñe’ẽ ñe’ẽjoajukuéra ha upéi ombotove. • Escrita
• Oral
• Práctica

• Omombe’ujey ohaikuévo mombe’upy omo- • Oikuaa mba’épa he’ise mombe’upy. Pág. 118-119 Observación
ñe’ẽva térã ohendúva. • Ohechakuaa mombe’upy retepy. • Registro de
• Ohai porã oñeikũmby porã haua he’iséva. • Omombe’u mombe’upy ha hechakuaa hetepýpe secuencia del
(iñepyrũmby, hetepy, ipaha). aprendizaje (RSA)
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

• Oikuaa umi signokuéra oipytyvõva omoñe’ẽvape • Lista de cotejo


oikũmby haua pe jehaipyrépe he’íva. • Registro anecdótico
• Ohai porã mombe’upy oñeikũmby hauáicha. • Rúbrica
• Omoñepyrũ, ombohete ha ombopaha pe Prueba
omombe’úva. • Escrita
• Ohai mombe’upy oñeikũmby hauáicha. • Oral
• Oiporu porã ñe’ẽjoajuha. • Práctica
• Oiporu porã kuatiarãme ñe’ẽjoajuha.

• Ohechauka oikuaaha oñeme’ẽva’ekue • Oikuaa máva rehépa oñe’ẽ mombe’upy. Pág. 120-121 Observación
Unidad 8-pe: Mombe’upy-Leyenda. • Ohechakuaa mombe’upýpe mba’e porã ha mba’e vai. • Registro de
• Omohenda oikohaguéicha mombe’upýpe. secuencia del
• Ohechakuaa mombe’upy retepy. aprendizaje (RSA)
• Ojapo ñe’ẽjoaju aiporukuévo ñe’ẽjoajuha. • Lista de cotejo
• Oiporavo ñe’ẽ tĩgua ipu porã haua ñe’ẽjoaju. • Registro anecdótico
• Ohai porã ñe’ẽ tĩgua ipu porã haua. • Rúbrica
• Ohechakuaa ñe’ẽjoajuha oĩva ñe’ẽjoajukuérape. Prueba
• Escrita
• Oral
• Práctica

65

Plan Anual gurani 6 grado.indd 65 16/5/19 14:13


Ñembohovái Guarani 6.º grado - Respuestas de Guarani 6.° grado

UNIDAD 1: Jaha jaguata - Vamos de paseo Kururu pire havara,


havara kururu pire
PÁGINA 10 ha ipire para.
1. Aheka mba’épa he’ise ko’ã ñe’ẽ. Busco el significado de
estas palabras. sambo, henimbo
ytororõ: cascada, agua atronadora havara, para
yvyty: cerro, monte, montaña
yvu: manantial, fuente, naciente 2. Amoĩmba kũjererã. Completo el trabalenguas.
mykurẽ: comadreja Kururu ho’u lembu
yvága: cielo, paraíso ha tuicha hye ovu.
ñandu’i: arañita 3. Ñamombe’u mba’éicha javépa ajapo ko’ã mba’e.
Comentamos cuándo realizo estas acciones.
PÁGINA 11 Respuesta abierta, grupal.
1. Ahaiguy oĩ porãva. Subrayo la opción correcta.
• Ko tenda opyta táva: Pirajúpe PÁGINA 13
• Ko tenda oñembojoja: yvága kañymbýre 1. Amongora oĩ porãva. Encierro en círculo lo correcto.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


• Jehaipyre oreko: irundy haipyvo • Ko haipy oñe’ẽ…
2. Ambohovái. Respondo. Mito rapére
¿Mboy kilómetropa opyta Paraguaýgui? • Oisãmbyhýva oñemoha’anga ha oñepinta hag̃ ua umi
Opyta 60 km Paraguaýgui. mitokuéra tápiare ha’e
¿Mba’eichagua mymbápa ojehecha upépe? Yaguarón-gua
Upépe ojehecha ka’i, apere’a, anguja, ypaka’a, mykurẽ avei • Mito rape ojeporu ojejupi ha ojeguejy hag̃ ua…
umi panambi. yvytýgui
¿Mba’eichakuépa héra ytororõ Ñandukua?
Oĩgui hetaitemi ñandu’i opaichagua. PÁGINA 14
3. Amongurusu X haipyvo oĩha moñe’ẽrã kuaarapoite. Marco 2. Ahaiguy ñe’ẽ he’isejojáva. Subrayo el sinónimo.
con una X el párrafo donde se encuentra la idea central del texto. aguata: aipykúi
haipyvo mbohapyhápe X kañy: ñomi
4. Ahai moñe’ẽrã kuaarapoyke. Escribo la idea secundaria del ombo’e: omoarandu
texto. 3. Ahai oikóva terã oje’éva. Escribo si es hecho u opinión.
Respuesta abierta. Mito rape iporãiterei. oje’éva
5. Ambosa’y oĩ hetavéva ytororõ Ñandukuápe. Pinto el insecto Tape ojeporu ojejupi ha ojeguejykuévo yvytýgui. oikóva
que más abunda en la cascada Ñandukua. Pe yvyty Yaguarón-pegua héra Jaguaru. oikóva
4. Apinta ombohováiva porandu. Pinto la respuesta.

6. Ha’e umi tenda ikatúva avei javisita táva Pirajúpe. Menciono


los otros lugares turísticos de Pirayú. 5. Ambohovái. Respondo.
Campamento Cerro León, Ytororõ Madama, General José ¿Mba’éichapa héra umi mito oñemoha’angáva?
Eduvugis rogakue ha Estación Ferrocarril. Jasy Jatere, Teju Jagua, Ao Ao, Malavisión, Luisõ ha Pombéro
umíva.
PÁGINA 12 6. ¿Mba’épa ikatu ajapo ojeikuaa hag̃ ua ko tenda?
1. Amongora ha ahai umi ñe’ẽ ipahápe ipujojáva. Rodeo y Respuesta abierta, individual.
escribo las palabras que riman.
PÁGINA 15
Ñandu oguata sambo 1. Amoñe’ẽ ha aguenohẽ mbohapy tero jurugua ha tĩgua. Leo
ha ojapo henimbo. y extraigo tres sustantivos orales y nasales.
Tero jurugua: Yvyty, ka’aguy, guyra
Tero tĩgua: ytororõ, mborevi, mbói

66

guia guar6 03 resp.indd 66 16/5/19 14:14


PÁGINA 16 4. Ahai oikóva térã oje’éva. Completo con hecho u opinión.
2. Amboheratee ã terotee’ỹva. Completo los sustantivos Laguna Blanca opyta Santa Rosa del Aguaraýpe. oikóva
comunes con sus nombres propios. Ko tendápe ha’etevoi ojotopapáva pe oĩva yvy apére. oje’éva
Terotee’ỹva Terotee Ko tenda iporãiterei jaha hag̃ ua ñande arapytu’úpe. oje’éva
Retã Paraguái 5. Aguenohẽ haipýgui. Extraigo del texto.
Ka’aguy Mbarakaju Tero jurugua: pira, aguara, jakare, kururu, ju’i
Ytororõ Monday Tero tĩgua: sarĩa, ypekũ, ñandái, pirãi, ñahatĩ
Yvyty San José, Takuru Pytã, Perõ Terotee: Laguna Blanca, Santa Rosa del Aguaray, San Pedro
3. Amohenda ã tero. Clasifico los sustantivos. Terotee’ỹva: tenda, ka’aguy, pira, mymba
Teroteĩ Terojoaju 6. Amoñe’ẽpehẽ ã ñe’ẽ ipundiekõiva. Separo en sílabas las
ára arapokõindy palabras con dígrafos.
pira pirapire oñondive: o-ño-ndi-ve tenda: te-nda
yvyra yvyrapytã mbusu: mbu-su mymba: my-mba
4. Ahaiguy oĩ porãva. Subrayo lo correcto. ñandái: ña-ndái ojehecha: o-je-he-cha
Tero jurugua: Acahay 7. Ambojoaju ñe’ẽ, ahai terojoaju ha ajapo ñe’ẽjoaju. Uno
Tero tĩgua: Perõ las palabras, formo sustantivos compuestos y los empleo en
Terotee: Paraguái oraciones.
Terotee’ỹva: yvyty ára pyte: popyte
Terojoaju: arapokõindy pira pytã: yvyrapytã
Teroteĩ: tape yvyra pokõindy: arapokõindy
5. Ahai mbohapy ñe’ẽjoaju oguarekóva terotee ha po aty:
terotee’ỹva. Escribo tres oraciones con sustantivo propio y mymba pire: pirapire
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

común.
Respuesta abierta, individual.
UNIDAD 2: Pohã ñana – Plantas medicinales
PÁGINA 17
1. Amoñe’ẽ ha ahaiguy umi ñe’ẽ ipundiekõiva. Leo y subrayo PÁGINA 25
las palabras con dígrafos. 1. Ambohovái. Respondo.
Reserva Mbarakajúpe heta mymba upépe jajuhu, ¿Mavamávapa oñomongeta?
oĩ karumbe, ambere ha mbói chumbe. Oñomongeta túva, sy ha imemby kuimba’e.
Karréta, kachape ikatu jaiporu oúrõ ama puku ¿Mba’eichagua pohã piko omoĩ hikuái tererépe?
ha tape pytã isỹi ha ndaikatúi oike ambue Mbayrumýi. Omoĩ hikuái pohã ro’ysã, menta’i ha cedrón kapi’i.
2. Aguenohẽ ñe’ẽ ipundiekõiva ha amoñe’ẽpehẽ. Extraigo del ¿Mba’épepa iporã ja’u menta’i?
texto palabras con dígrafos y las separo en sílaba. Menta’i iporã ja’u ñande py’aguapy hag̃ua.
Mbarakaju: mba-ra-ka-ju mymba: my-mba 2. Aikuaa mba’eichaguápa ã pohã. Reconozco las plantas
Karumbe: ka-ru-mbe mbói chumbe: mbo-i chu - mbe medicinales.
Karréta: ka-rré-ta kachape: ka-cha-pe Lectura individual.
3. Ahaiguy oĩ porãva. Subrayo lo correcto.
PÁGINA 19 Menta’i: hyakuã asyetemi
Ejercicios 2 y 3 Cedrón kapi’i: hyakuã porã
Respuestas abiertas. Kokũ: pohã ro’ysã
4. Amboysýi mba’e mba’épa ñaikoteve jajapo hag̃ ua terere.
PÁGINA 20 y 21 Cito lo necesario para hacer el tereré.
1. Amoñe’ẽ. Leo. Y, ka’a, guampa, bombilla, hielo ha pohã ro’ysã.
Lectura individual.
2. Ambohovái. Contesto. PÁGINA 27
¿Mba’éichapa ojehero Laguna Blanca-pe? 1. Amoñe’ẽ ñomongeta ha ambojoaju hekópe. Leo el diálogo y
«Caribe Ecológico Paraguaipegua». uno según corresponda.
¿Mba’éichapa oiméne oñeg̃ uahẽ upe tendápe? Luis ha itúva oñomongeta peteĩ plánta ypegua.
Respuesta abierta, individual. Jakare yrupẽ ha’e hyakuã asy ojogua piña ajúpe.
¿Mba’érepa hi’ã ndéve ojehero upéicha? Hogue anambusu jakare yrupẽ rehe.
Respuesta abierta, individual. Ipoty morotĩ ha pytãngy ha ijapu’a guasu.
3. Amongora umi mymba oĩva pe tendápe. Encierro en círculo
los animales que se encuentran en el lugar. PÁGINA 28
1. Aheka ñe’ẽryrúpe ha ahaiguy ñe’ẽ he’isejoavýva. Busco en
Ñahatĩ ñandái mborevi piky mykurẽ sariã el diccionario y subrayo el antónimo.
Aju: aky Anambusu: pererĩ
Tuicha: michĩ Ag̃ ui: mombyry

67

guia guar6 03 resp.indd 67 16/5/19 14:14


2. Ajesareko ta’angáre ha amoñe’ẽ he’íva hese. Observo las 3. Aiporavo teroja kokatu ha amoĩmba ñe’ẽjoaju. Selecciono
imágenes y leo. los grados de adjetivos y completo las oraciones.
Lectura individual. Ko piña hi’aju porã, hyakuã asy ha he’ẽterei.
3. Amoĩmba. Completo. Amo narahã katu hi’aky ha haieterei.
Jakare yrupẽ hogue apu’a guasu. Nde jarýi korapy tuichaite.
Hogueguy hatã ha hatĩmba. Che reindy’i iñakãrague pukuete.
Ipoty morotĩ ha pytãngy. Ahecha rríope jakare yrupẽ porãiterei.
4. Amoñe’ẽ haipyvo ipahaitepegua ha ahai. Leo el último
párrafo y escribo. PÁGINA 31
¿Mba’e iporãvapa ojapo jakare yrupẽ? 1. Ñamoñe’ẽ oñondive. Leemos juntos.
Jakare yrupẽ ombogua ha omopotĩ y. Lectura grupal.
Oje’e avei omongueraha hu’u ha asma. 2. Aguenohẽ ñe’ẽ ipusóva ha amopehẽ. Extraigo palabras con
Mba’éichapa ñañangarekova’erã jakare yrupẽ rehe. pusó y separo en sílaba.
Ndovaléi ñaguenohẽ ýgui ha ndovaléi jaipoty’o. ro’ysã: ro-’y-sa
ñañe’ẽ: ña-ñe-’ẽ
PÁGINA 29 mba’e: mba-’e
1. Amaña ta’angáre mba’éichapa hogue ko’ã plánta. Observo ñanemba’etéva: ña-ne mba-’e-té-va
las hojas de estas plantas. 3. Ambojoaju ñe’ẽpehẽ ha ahai ñe’ẽ ajuhúva. Uno las sílabas y
Respuesta abierta. formo nuevas palabras.
2. Amongora umi teroja. Encierro en círculo los adjetivos. para hái ka’ahái
jaguarete ’y ru’ã amba’y ru’ã
—Hogue anambusu ha ijapu’a guasu ikatúva ohupyty 2 métro
cedrón para’i parapara’i

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


rupi ijapu’akuépe.
ka’a ka’a jaguarete ka’a
—Ipoty morotĩ ha pytãngy, iporãiterei, hyakuã asy ojogua piña amba kapi’i cedrón kapi’i
ajúpe, pyharekuénte ipotyjera.
PÁGINA 32 y 33
3. Amoĩmba ko’ã ñe’ẽjoaju aiporúvo teroja tekome’ẽva. Ejercicios 1, 2, 3 y 4.
Completo las oraciones empleando los adjetivos calificativos. Respuestas abiertas.
Che sy ha che ru ho’u ka’ay ro.
Che jarýi rembi’u asajegua heterei. PÁGINAS 34 y 35
Roberto ojapo terere ro’ysã ka’arukue. 1. Amoñe’ẽ ko moñe’ẽra ha ahaiguy teroja tekome’ẽva
4. Ambojoaju oĩporã hag̃ uáicha. Uno según corresponda. ajuhúva. Leo el texto y subrayo los adjetivos calificativos.
Jakare yrupẽ ipoty guasu Pohã guasu, pohã porã.
Ysyry morotĩ ha pytãngy Hyakuã asy, hyakuã porã,
Mbo’ehao korapy potĩ sakã kokũ hovyũ, jatevu ka’a, tupãsy kamby,
batatilla, perdudilla blanca, pohã ro’ysã.
PÁGINA 30 Pohã aku manzanilla, burrito, jate’i ka’a.
1. Apinta teroja tekome’ẽva ajuhúva ko’ã ñe’ẽjoajúpe. Pinto 2. Ambohasa kokatu ombotuichaitevévape -ete, -ite ko’ã
los adjetivos calificativos. teroja tekome’ẽva. Convierto en grado superlativo -ete, -ite estos
Che irũ oguereko heta haiha pyahu. adjetivos calificativos.
Mbo’ehára mesa ári oĩ heta kuatiahai pytã ha sa’yjúva. guasuete, porãite, hovyũete, ro’ysãite, akuete
Lucía ojogua kuehe peteĩ mochíla hovy. 3. Ambojoaju ha’angáre. Uno con su imagen.
2. Aguenohẽ ñe’ẽjoajúgui teroja tekome’ẽva ha amohenda.
Extraigo de las oraciones los adjetivos calificativos y ordeno.

Teroja Kokatu Kokatu


tekome’ẽva ombotuichaitevéva ombotuichaitereivéva
-ete, -ite -eterei, -iterei
pyahu pyahuete pyahueterei
pytã pytãite pytãitairei
sa’yju sa’yjuete sa’yjueterei 4. Ajeporeka ha ahai mba’e mba’asýpa omonguera ko’ã
pohã. Investigo y escribo las enfermedades que curan estas
hovy hovyete hovyeterei
plantas.
Respuesta modélida:
Jaguarete ka'a omonguera py'avai, tyevu ha tuguy kyra.
Ka'a hái térã agrial omonguera ahy'o rasy, juru rasy ha
py'araku.

68

guia guar6 03 resp.indd 68 16/5/19 14:14


5. Ahaiguy añeteguáva. Subrayo la opción correcta. 2. Amongurusu X mba’érepa oñe’ẽ ko marandu. Marco con
una X de qué trata la noticia.
Aranduka ipúva guaraníme. X
3. Amoñe’ẽ jey marandu ha ambohovái. Leo nuevamente la
noticia y respondo.
¿Mba’emba’épa ikatu ñahendu ArandukApp rupive?
Ikatu ñahendu: mombe’ugua’u, mombe’upy ha ñe’ẽpoty.
¿Mávapa omyakã ko tembiapo?
6. Amoĩmba ñe’ẽjoaju aiporukuévo teroja tekome’ẽva. Paraguái Ñe’ẽnguéra Sámbyhyha pegua kuéra omyakã.
Completo las oraciones con adjetivos calificativos. ¿Mavamáva piko ojapo ArandukApp?
Tia Efigenia rógape oĩ peteĩ mbokaja po’i yvate. Temimbo’ekuéra Mbo’ehaoguasu Politécnica-pegua ojapo.
Ore ndoroguataséi tape vai rehe. 4. Amoĩmba marandu rete. Completo la estructura de la noticia.
Che jarýi iñakãrague puku ha morotĩsakã. Marandu héra - Titular: ArandukApp oikuave’ẽ audiolibro
Che sy ojogua chéve peteĩ sái para. guaraníme.
7. Ambohyapu ko’ã ñe’ẽ ipusóva ha amoñe’ẽpehẽ. Pronuncio Marandu ñepyrũmby - Copete: Mombe’ugua’u, mombe’upy ha
las palabras con pusó y las separo en sílaba. ñe’ẽpoty ñane mba’etéva oĩma oñehendu hag̃ua ArandukApp
jate’i ka’a: ja-te-’i ka-’a jatevu ka’a: ja-te-vu ka-’a rupive...
pohã ro’ysã: po-hã ro-’y-sã menta’i: me-nta-’i 5. Jaike http://arandukapp.pol.una.py/ ha ñamboguejy
ka’a he’ẽ: ka-’a he-’ẽ ArandukApp. Ingresamos http://arandukapp.pol.una.py/ para
instalar el ArandukApp.

UNIDAD 3: Marandu – Informativo PÁGINA 43


© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

1. Amongora umi ñe’ẽtéva tee. Rodeo los verbos propios.


PÁGINA 39
Che ahendu marandu pyhareve.
1. Amobosa’y mba’érepa oñe’ẽ ko marandu. Pinto sobre qué
trata la noticia. Ha’e oime Pirivevúipe ha che aiko Paraguaýpe.
Oja gua’a hovy. Ore roipota peẽ peikuaa oikóva ñane retãme.
2. Ambohovái. Respondo.
¿Moõpa oiko kóva? 2. Ajesareko ha amoñe’ẽ ñe’ẽtéva ñemosusũ. Observo y leo la
Lúkepe, peteĩ tenda oñeñangareko hápe guyra sa’íma oĩva conjugación verbal.
ñane retãmére.
¿Mba’éichapa og̃ uahẽ ñandéve ko marandu?
Terarãnguete Ñe’ẽtéva Ñe’ẽtéva Ñe’ẽtéva
Og̃uahẽ ñandéve marandu diario, internet rupive. Pronombres jurugua tĩgua aireáva
3. Jajeporeka internet-pe umi guyra opáva ohóvo ñane personales Verbo oral Verbo nasal Verbo aireales
retãme. Investigamos en internet sobre las aves en peligro de (a)guapy (a)me’ẽ (ai)kuaa
extinción, en nuestro país. Che aguapy ame’ẽ aikuaa
Respuesta modélica:
Guyra campana, jakutinga, taguato hovy, mytũ, mbiguatĩ, Nde reguapy reme’ẽ reikuaa
gua'a hovy, gua’a sa’yju, gua’a pytã, tukã ha hetaiteve. Ha’e oguapy ome’ẽ oikuaa
4. Ajepy’amongeta che irũndive ha ahai. Reflexiono con mi
Ñande jaguapy ñame’ẽ peikuaa
compañero y escribo.
Heta guyra opa ohóvo ñane retãme. ¿Mba’eichakuépa? Ore roguapy rome’ẽ roikuaa
Propuesta modélica: Heta guyra opa ohóvo ojeitypa rupi Peẽ peguapy peme’ẽ peikuaa
ka’aguy ha oĩ ojuka térã ojehepyme’ẽva ambue tetãre.
¿Mba’épa ikatu jajapo? Ha’ekuéra/ oguapy ome’ẽ oikuaa
Hikuái
Respuesta abierta, individual.

PÁGINA 40 PÁGINA 44
Ejercicios 1 y 2. 4. Amoñe’ẽ ko haipyvo ha apinta ñe’ẽtéva oñe’ẽva aváre
Respuestas abiertas. ajuhúva. Leo el párrafo y pinto los verbos predicativos.
Gua’a hovy ra’y iporã, imichĩmi ha ha’e ijapu’ami hína isy
PÁGINA 42 ykére.
1. Aheka ñe’ẽryrúpe ko’ã ñe’ẽ. Busco en el diccionario estas 5. Amoĩmba ã ñe’ẽjoaju aiporukuévo ñe’ẽtéva aváre oñe’ẽva.
palabras. Completo las oraciones empleando verbos predicativos.
Sãmbyhyha: rector, director, conductor, líder Che amba’apo heta ha chekane’õ. (kane’õ)
Oñemyasãi: se publica, se difunde Gua’a hovy róga iporã ha ipotĩ. (porã - potĩ)
Ipohyikue: su peso Nde ndepuku ha che chekarape. (puku - karape)
Umi mitã iñakãhatã. (akãhatã)

69

guia guar6 03 resp.indd 69 16/5/19 14:14


PÁGINA 45 3. Aguenohẽ ñe’ẽtéva tee ko moñe’ẽrãgui ha amosusũ.
1. Amoñe’ẽ hekópe ha ahaiguy ñe’ẽ imuanduhéva. Leo Extraigo verbos propios del texto y los conjugo.
correctamente y subrayo las palabras con tilde.
Lúkepe oja jey gua’a hovýva.
Terarãnguete Ñe’ẽtéva Ñe’ẽtéva Ñe’ẽtéva
Gua’a hovy ra’ýpe oñepyrũ osẽ ipepo roky. jurugua tĩgua aireáva
Isy ha itúva oñangareko hese. (a)japo (a)ñe’ẽ (ai) pytyvõ
2. Amohenda ñe’ẽ imuanduhe rupi. Ordeno las palabras según
Che ajapo añe’ẽ aipytyvõ
su tilde acentual.
Ñe’ẽ imuanduhe ojehaíva Ñe’ẽ imuanduhe ojehai’ỹva Nde rejapo reñe’ẽ reipytyvõ
Lúkepe, hovýva, ra’ýpe, itúva oja, gua’a, ipepo, roky Ha’e ojapo oñe’ẽ oipytyvõ
isy, oñangareko
3. Amoĩ muanduhe oñekotevẽháme. Coloco la tilde acentual Ñande jajapo ñañe’ẽ peipytyvõ
correspondiente. Ore rojapo roñe’ẽ roipytyvõ
Máva omoñe’ẽ marandu.
Peẽ pejapo peñe’ẽ peipytyvõ
Che ahecháva marandu téle rupive.
Nde rógagui namombyrýi nembo’ehao. Ha’ekuéra/ ojapo oñe’ẽ oipytyvõ
4. Ahai kuatiarã che kuatiahaípe ha amoĩ muanduhe Hikuái
hekopete. Escribo un dictado en mi cuaderno y coloco las tildes
correspondientes. PÁGINA 49
Respuesta abierta. 1. Amoĩmba ñe’ẽjoaju aiporukuévo ñe’ẽtéva tee. Completo las
oraciones con verbos propios.
PÁGINA 46 Ñande jahecha gua’a hovy ra’y. (a) hecha.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


1. Ajesareko ha amoñe’ẽ marandu vore. Observo y leo el Umi kuñakarai ome’ẽ chupe hembi’u. (a)me’ẽ.
fragmento de la noticia. Che aipota reju che rógape. (ai)pota.
Lectura individual. Gua’a oikove are ka’aguýpe. (ai)kove.
2. Ambohovái. Respondo. 2. Ambojoaju terarãnguete ñe’ẽtévare. Pareo los pronombres
¿Mba’épa oiko? con los verbos correspondientes.
Oja gua’a hovy. Ñande ipuku ñandéicha avei.
¿Moópa oiko? Ore ñandeguápo ha jajapo ñane rembiapo.
Lúkepe peteĩ tenda oñeñangarekohápe guyráre. Peẽ oremichĩ ha rohose roguata.
¿Mávapa oñangareko pe tendáre? Ha’ekuéra pendetuichave orehegui.
Gustavo Espínola oñangareko guyra rendáre. 3. Amoñe’ẽ ha amoĩ muanduhe oñeikotevẽháme. Leo y coloco
¿Araka’épa osẽra’e marandu? las tildes necesarias.
Marandu osẽkuri 13 jasykõi 2019-pe. Ko’ápe heta guyra sa’ímava.
Umíva ningo hína: guyra campana, gua’a sa’yju, gua’a pytã
PÁGINA 47 ha tukã.
1. Aiko periodista ramo ha ahai peteĩ marandu. Juego a ser Ha’e he’i hi’ãiteha chupekuéra oñemuña jey ã guyra ha
periodista y redacto una noticia. tomyenyhẽ ñande ka’aguy.
Respuesta abierta. 4. Ahai peteĩ marandu mbykymi. Redacto una breve noticia.
2. Amoñe’ẽ marandu ahaíva. Leo la noticia que escribí. Respuesta abierta.
Respuesta abierta.

PÁGINA 48 UNIDAD 4: Emilianore – Canciones de Emiliano


1. Amoñe’ẽ marandu pehẽngue. Leo el fragmento de la noticia.
Lectura individual. PÁGINA 53
2. Ambohovái. Respondo. 1. Ahaiguy añeteguáva. Subrayo lo correcto.
¿Mba’épa ñamyasãita ko tembiporu rupive? Purahéi omombe’u mba’éichapa: arapoty
Ñamyasãita guarani ñehekombo’erã. Ohai ko purahéi: Emiliano R. Fernández
¿Mba’érepa? 2. Ambohovái hekópe. Respondo correctamente.
Ojekuaave hag̃ua oparupiete. ¿Mba’épa jahecha og̃ uahẽvo arapoty?
Ka’aguy oñuamba hechapyrãva yvoty.
¿Mba’eichagua yvotýpa oĩ purahéipe?
Tajy, rosa, reseda, jazmín morotĩ.
3. Amboysýi mymba réra ajuhúva purahéipe. Cito los animales
nombrados en la canción.
Pykasu, pitogue, ñakyrã, ñandu guasu, ñakurutũ, jaku, mytu,
tu’ĩ, pyku’ipe.

70

guia guar6 03 resp.indd 70 16/5/19 14:14


4. Ambohéra ha ambosa’y guyra oĩva purahéipe. Nombro y 3. Amoĩ ã ñe’ẽtévape ñe’ẽky -se. Agrego el morfema -se a
pinto las aves de la canción. estos verbos.
tu’ĩ pykasu ñakurutũ Apuraheise Ahetũse Aguerahase Aiporavose
5. Ahai mba’e ñe’ẽtemiandúpa. Escribo la imagen sensorial
correspondiente. PÁGINA 58
Palo blanco ha tajy mombyrýgui jahecha. (ojehecháva) 4. Amoñe’ẽ ñe’ẽtéva ñemosusũ ñe’ẽreko potápe. Leo la
Opurahéi ñakyrã. (oñehendúva) conjugación verbal en modo volitivo.
Rosa jazmín morotĩva ndaho’i pe hyakuãngue. (oñehetũva) Lectura individual.
5. Amosusũ ã ñe’ẽtéva ñe’ẽreko potápe. Conjugo estos verbos
PÁGINA 54 en modo volitivo.
Ejercicios 1, 2, 3, 4 y 5. Ñe’ẽtéva: (a) hetũ - (a)vy’a - (a)ñe’ẽ
Repuestas abiertas.
6. Jaiporavo peteĩ Ñe’ẽporãhaipyrégui, kuatia rogue 135. Terarãnguete Ñe’ẽreko pota
Seleccionamos una canción de la Antología, página 135. Pronombres Modo volitivo
Japurahéi oñondivepa «1.° Marzo» ohaiva’ekue Emiliano R. personales -se
Fernández. che ahetũse avy’ase añe’ẽse
nde rehetũse revy’ase reñe’ẽse
PÁGINA 56
1. Aiporu ñe’ẽryru ha amyesakã ã ñe’ẽ. Uso el diccionario y ha’e ohetũse ovy’ase oñe’ẽse
aclaro estas palabras. ñande ñahetũse javy’ase ñañe’ẽse
sapy’a: de repente, breve
yvága: cielo, la gloria ore rohetũse rovy’ase roñe’ẽse
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

pyambu: ruido de pisadas peẽ pehetũse pevy’ase peñe’ẽse


hyakuãvu: perfumado, muy fragante
2. Ambohovái oñemba’e porandúva purahéi rehegua. ha’ekuéra/ ohetũse ovy’ase oñe’ẽse
hikuái
Respondo las preguntas sobre la canción.
¿Mba’épa ohechaga’u purahéi apohára?
Ohechaga’u Paraguay. 6. Amohasa guaraníme. Traduzco al guaraní.
¿Moõpa oiko iñapytĩmby? Yo quiero ir a Asunción.
Aretéma jaulamíme oikove iñapytĩmby. Che ahase Paraguaýpe.
3. Ahaiguy oĩ porãva. Subrayo lo correcto. Nosotros queremos cantar en guaraní.
Ohai purahéi: Paraguaýpe g̃uarã Ñande japuraheise guaraníme.
Purahéi oñe’ẽ: techaga’u rehe Ellos quieren tocar la guitarra.
4. Amoñe’ẽ ã ñe’ẽrysýi ha ahai ñe’ẽtemiandu ajuhúva. Leo los Ha’ekuéra ombopuse mbaraka.
versos y escribo las imágenes sensoriales correspondientes.
Che peju ambue yvytu nog̃ uahẽvai pe amoite.(oñeñandúva) PÁGINAS 59
Rehendúva apurahéirõ rehendúva che ñe’ẽ. (oñehendúva) 1. Ahechakuaa mba’éichapa oiko ñe’ẽ pyahu. Observo el
Ahetũma ku jazmín ahetũma reseda. (oñehetũva) procedimiento de la formación de palabras.
5. Ambojoaju ñe’ẽporahaipyre rehe. Uno con la figura literaria Lectura individual.
correspondiente. 2. Aiporu ñe’ẽky mboyvegua ha upeigua umi pa’ũme. Empleo
Che ygue ygue rei imposible ndavy’ái... mbo’aváva morfemas prefijos y sufijos en los espacios indicados.
Peteĩ guyra’imi che rendápe ojokuái... mbotuicháva ahava’ekue iporãiterei ndojerokýi
Iporã ndaijojahái Juan de Ayolas tapỹimi... je’ejey 3. Ambojoaju hekópe ha ajapo ñe’ẽpyahu. Uno
adecuadamente y formo palabras.
PÁGINA 57 ake mína ejumína
1. Amoñe’ẽ ko’ã ñe’ẽrysýi ha amongora ñe’ẽtéva ñe’ẽreko eju ke ejapóke
pota. Leo los versos y rodeo los verbos en modo volitivo. ejapó na ja’úna
ja’ú se akese
Ahase Paraguaýpe ahetũse reseda. 4. Ajapo ñe’ẽjoaju ñe’ẽ ahaiva’ekuégui. Redacto oraciones con
Nde rehenduse apurahéirõ ha che ahechase nde ysyry. las palabras escritas.
Avevese nerendápe sapy’amínte jepe. Respuesta abierta, individual.
Ajuségui rohecha Asunción del Paraguay.
PÁGINA 60
2. Amaña ta’angáre ha ahaipa ojaposéva. Observo las 1. Ajesareko ha omoñe’ẽ. Observo y leo.
imágenes y completo. Lectura individual.
Ohetũse rosa pytãite poty. / Mitãkuña ombopuse mbaraka. 2. Ahai aikũmbýpa ko purahéi amoñe’ẽva. Escribo lo que
Mitãnguéra opuraheise. / Karai ohenduse oje’éva. comprendo de la estrofa de la canción.
Respuesta abierta, individual.

71

guia guar6 03 resp.indd 71 16/5/19 14:14


3. Amaña ã ta’angáre ha ahai mbojojáva. Observo las UNIDAD 5: Mombe’urã - Cuento
imágenes y escribo comparación.
Ityvyta karapã jasy ra’ýicha. Nde resa hũ yvapurũicha. PÁGINA 67
1. Ambohovái. Contesto.
PÁGINA 61 ¿Mavamávapa oĩva mombe’urãme?
1. Ahai ñe’ẽrysýi aiporukuévo ñe’ẽporãhaipyre. Escribo versos Oĩ yryvukuéra pytã, pytãngy, hovy, hovyũ, hovyngy, morotĩ,
y empleo las figuras literarias. sa’yju, sa’yjungy ha ipititĩva, oĩ avei kuatĩ, guyra póng.
Respuesta abierta, individual. ¿Mba’éichapa oiméne oñeñandu ambue mymbakuéra
2. Ahai peteĩ purahéi che irũ ahayhuvévape. Escribo una yryvukuéra renondépe? ¿Mba’érepa?
canción a un compañero que más aprecio. Oiméne oñeñandu vai hikuái. Ojapo'íre ichupekuéra yryvu
Respuesta abierta, individual. isa'y hetáva.
¿Oĩ porãpa ñañembotuicha ambue ñande rapichápe?
PÁGINA 62 ¿Mba’érepa?
1. Amoñe’ẽ. Leo. Nahániri, noĩporãi ñañembotuicha ñande rapichápe. Maymáva
Lectura individual. peteĩchante.
2. Amoñe’ẽ jey purahéi ha ahai ñe’ẽtemiandu ajuhúva. Leo 2. Ambopapapy oikohaguéicha mombe’urãme. Enumero
nuevamente y escribo las imágenes sensoriales. según ocurrió en el cuento.
Jahecha jasy pyahu ikarapã po’imi. (ojehecháva) (3) Guyra póng oporandu.
Ñahetũ umi reseda ha umi rosa pytãite. (oñehetũva) (4) Yryvukuéra nopenái aravaíre.
Rosa jazmín morotĩva. (ojehecháva) (5) Ama hũ omohũmba yryvukuéra rague.
Ndaho’i pe hyakuãngue. (oñehetũva) (1) Ymaite ndaje yryvukuéra hague isa’y hetáraka’e.
3. Ambojoaju ñe’ẽporãhaipyrére. Uno con las figuras literarias (2) Yryvukuéra ijejapo isa’y hetahaguére.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


correspondientes. 3. Amoĩmba. Completo.
jahechaseve seve mbojojáva Mombe’urã oñe’ẽ:
estrella entéro omimbi / jepiguágui iporãve je’ejey Oñe’ẽ yryvukuéra isa’y hetárõ guare ha upévare
ojejapoiterei hikuái.
PÁGINA 63 Kuatĩ oñandu… oñeñandu vai ha upévare ndovy’ái, ha’e
1. Ajepy’amongeta ha ahai. Reflexiono y escribo. ningo iñenvidioso.
¿Che gustápa Emilianore purahéi? Mombe’urã ñane mbo’e: ani hag ̃ua jajejapoite ñande rapichápe.
Respuesta abierta, individual. 4. Ahai mba’épa he’ise. Escribo el sentido de la expresión.
¿Mba’épa ikatu ajapo che irũnguéra ndive ojekuaave hag̃ ua ã Yryvukuéra ijaguara hague isa’y hetahaguére ha ojejapoiterei
purahéi? hikuái.
Respuesta abierta, grupal. Respuesta modélica: Los cuervos se sentían orgullosos por
2. Amosusũ ã ñe’ẽtéva ñe’ẽreko potápe. Conjugo estos verbos sus plumajes coloridos y se creían superiores.
en el modo volitivo.
Ñe’ẽtéva: (a) hecha - (a)sẽ - (a)maña PÁGINA 68
1. Amaña ta’angáre ha ambohéra guaraníme. Observo las
Terarãnguete Ñe’ẽreko pota imágenes y las nombro en guaraní.
Pronombres Modo volitivo Akãngao apoha Tapiti morotĩ Rréina pytã
personales -se 2. Ambohéra mombe’urã. Escribo el nombre del cuento.
che ahechase asẽse amañase Alicia oĩ tetã iporãmba jepévape.
3. Amombe’u mba’éichapa pe avatee. Describo oralmente al
nde rehechase resẽse remañase
personaje principal.
ha’e ohechase osẽse omañase Respuesta modélica: Alicia ningo peteĩ mitãkuña iñakãrague
ñande jahechase ñasẽse ñamañase sa’yju, hesa rovy, omonde peteĩ sái hovy ha morotĩva. Ha’e
ningo oikuaase heta mba’e ha na’iñe’ẽrenduséi. Ha’e he’i pe
ore rohechase rosẽse romañase hekoha ikaigueterei ha ndaigustoiha mba’eve, upévare oho
peẽ pehechase pesẽse pemañase tapiti morotĩ rapykuéri...
4. Atýpe ñamombe’u Yryvu isa’y hetárõ guare. En grupo
ha’ekuéra/ hikuái ohechase osẽse omañase narramos el «Yryvu ysa’y hetárõ guare».
Respuesta abierta, grupal.
3. Amoĩmba ñe’ẽky mboyvegua ha upeigua ha ajapo ñe’ẽ 5. Jaiporavo peteĩ mombe’urã Ñe’ẽporãhaipyrégui togue
pyahu. Completo con morfemas prefijos y sufijos y formo nuevas 137. Seleccionamos un cuento de Antología, página 137.
palabras. Ñamoñe’ẽ oñondivepa Ka’i rembiasakue ha upéi ñamombe’u.
ahetũse ijaguakuéra jahechase pembopuse
4. Ahai ñe’ẽjoaju ã ñe’ẽ pyahúgui. Redacto oraciones con las
palabras formadas.
Respuesta abierta, individual.

72

guia guar6 03 resp.indd 72 16/5/19 14:14


PÁGINA 70 3. Amongurusu X ñe’ẽtéva ára oĩva ñe’ẽjoajúpe. Marco con X
1. Ahaiguy oĩ porãva. Subrayo lo correcto. el tiempo verbal de la oración.
Ko haipy ha’e: mombe’urã
Ñe’ẽjoaju Mboyve- Mboyve- Mboyve- Mboyve-
Mávape g̃ uarãpa: mitãnguérape gua ramo gua gua yma guaiteve
2. Ambohovái. Contesto. ndaje
¿Moõmoõpa oiko ko mombe’urã? Alicia
Oiko ñúme ha táva guasúpe. okañýra’e X
¿Mba’éichapa oñeñandu Sofía noñeme’ẽigui chupe hógagui.
tembiapo? Yryvu
Sofia oñeñandu vai ha ojepy’apy. ho’úkuri X
avati.
¿Oĩ porãpa ojejapóva Sofíare? ¿Mba’érepa?
Sofía opu-
Nahániri, noĩporãi ojejapóva Sofía-re. Oñemboyke haguére
rahéiraka’e X
chupe. iñirũndi.
3. Apinta •pytãme pe avatee ha ••sa’yjúpe umi avatee’ỹ. Eloisa oho-
Pinto de rojo el personaje principal y de amarillo los personajes va’ekue X
secundarios. távape.
••kavaju Jorge •Sofía ••Sofía ru ••Sofía sy
4. Ahai añetegua térã añetegua’ỹ. Escribo si es fantasía o PÁGINA 73
realidad. 1. Amongora umi ñe’ẽ ojehaivaíva, ha ahai porã. Rodeo
Vaka oiko ñúme. (añetegua) las palabras mal escritas y las corrijo.
Vaka omoñe’ẽ peteĩ marandu. (añetegua’ỹ)
Kavaju he’i: —ha’e iñakãporã. (añetegua’ỹ) Ymã, ymaite ndaje yryvukuéra isa’y hetaraka’e.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

5. Amoha’anga che kuatiahaípe oikohaguéicha


Oĩ mõrotĩ, hovy, pyta, hovyngỹ, ha sa’yjúva.
mombe’urãme. Dibujo en mi cuaderno las secuencias de
acciones del cuento. Petei ára amã hũ omõhũmba chupekuérape.
Respuesta abierta, individual.
Yma, morotĩ, pytã, hovyngy, peteĩ, ama, omohũmba
PÁGINA 71 2. Ahai herakuéra ha ajapo ñe’ẽjoaju. Escribo los nombres y
1. Ahaiguy umi ñe’ẽtéva ára mboyveguáva. Subrayo los verbos formulo oraciones.
de los tiempos pasados. kuatĩ akãngao kambuchi
¿Mba’eichagua yryvúpa oĩraka’e yma?—Yma oĩva’ekue yryvu 3. Ahai muanduhe tĩgua ã ñe’ẽme. Coloco la marca de
pytã, pytãngy, hovy, hovyũ ha mba’e. nasalidad a las palabras.
¿Mba’e mymbápa ohechára’e Alicia? —Alicia ohechákuri kuratu: kuratũ mita: mitã
tapiti morotĩ.
¿Moõpa ohóraka’e Sofía, vaka opuraheikuaáva. —Sofía PÁGINA 74
ohova’ekue táva guasúpe. 1. Amoñe’ẽ ha ahaipa. Leo y luego completo.
2. Amoĩmba ñe’ẽjoaju ára ojerurévape. Completo las oraciones Peteĩ ka’aru haku jave ndaje Alicia oguatahína yvotytýre.
en el tiempo que se indica. Upeichahágui ohecha sapy’a peteĩ tapiti morotĩ ijaopáva ha
Ñe’ẽtéva: hai ohendu he’íva:
Che ahaiva’ekue peteĩ marandu. (ára mboyveguaiteve) —Ndaikatumo’ãi ag̃uahẽ, aravo cherasapáma; ha ñaniháme
María ohaíkuri peteĩ kuatia’atã’i iñirũme. (ára mboyvegua oike peteĩ yvyra rapokuápe.
ramo) Upémaramo, Alicia oho avei hapykuéri ha oike peteĩ yvykua
Pablo ha José ndaje ohaíraka’e ñe’ẽkuatia itúvape. (ára po’i pukúpe ha hu’ãitépe osẽ peteĩ koty overapávape; upépe
mboyvegua ndaje) otopa heta mba’e ojey'uva'erã ha peteĩ liméta he’íva: chey’u.
Ana ohaíra’e pe ta’anga kuatiáre. (ára mboyvegua yma) Alicia hoy’u ha ag̃ aitérõ g̃ uarã michĩmbaite ha upéi ojere
jere ha otopa peteĩ okẽ’imi ha oike ha sapy’amínte oñepyrũ
PÁGINA 72 okakuaa ha tuichaiterei oñemondýi.
1. Amoñe’ẽ ã ñe’ẽtéva ñemosusũ. Leo la conjugación de los Osapukái: —Mávapa ikatu che pytyvõ.
verbos. Umi mymba oĩva upépe nopenái hese.
Lectura individual. Upéi peteĩ yso oipytyvõ chupe, ha upéicha oguapy hoy’u te
2. Amaña ta’angáre, ahai ñe’ẽjoaju ha aiporu ñe’ẽtéva. sombrerero ha tapiti marzo-pegua ndive.
Observo las imágenes y escribo oraciones en pretérito. Ipahaitépe ojotopa tapiti morotĩ, rréi ha rréina korasõ ndive
Respuestas modélicas: ha ohuga hikuái croquet, upeichahágui oiko peteĩ sarambi
Guyra póng opurahéikuri kuehe ka’aguýpe. okañy haguére peteĩ mbujape he’ẽ ha oñemboja Jota-re.
Yma ndajeko oĩraka’e yryvu isa’y hetáva. Alicia he’i ndaha’eiha ha’e; upémarõ rréina he’i: —peñakã’o.
Upeichahágui, Alicia tyke’ýra omombáy chupe. Péicha opa ko
mombe’urã vusu pehẽngue.

73

guia guar6 03 resp.indd 73 16/5/19 14:14


PÁGINA 75 UNIDAD 6: Apoukapy - Instrutivo
1. Ahai peteĩ mombe’urã mbykymi. Redacto un breve cuento.
Repuesta abierta, individual. PÁGINA 81
1. Amboysýi mba’eichatépa ajapova’erã górro. Cito los pasos
PÁGINA 76 para la elaboración del gorro.
1. Amoñe’ẽ. Leo. Respuesta abierta, individual.
Lectura individual. 2. Ambohovái. Contesto.
2. Ambohovái. Contesto. ¿Mba’épa amoĩ che akãre ajapo hag̃ua tembi’u?
¿Moõguápa Eloisa? Amoĩva’erã górro kosina.
Eloisa mitãkuña’i okaraygua. ¿Mba’érepa hi’ã chéve iporã jaiporu pe górro?
¿Mávapa pe avatee? Ani hag̃ua ho’a tembi’úpe ñane akãrague ha mba’e.
Eloisa. 3. Ambosa’y umi tembiporu kosinamegua. Pinto los utensilios
¿Mba’épa oñandu Eloisa umi hapicha noñe’ẽiri chupe. de la cocina.
Ha’e ndovy’ái. Se pintan los utensilios.
¿Ojehúmapa ndéve pe Eloisa-pe ojehuva’ekue? 4. Aheka ñe’ẽryrúpe ha ahai ko’ã tembiporu réra. Busco en el
Respuesta abierta, individual. diccionario y escribo los nombres de estos utensilios.
olla: japepo
PÁGINA 77 tenedor: kypa
1. Amoñe’ẽ ha ahai añetegua térã añetegua’ỹ hendapete. Leo plato: ña’ẽmbe
y completo con fantasía o realidad según la oración. cuchillo: kyse
Eloisa ha’e mitakuña’i okaraygua. (añetegua) cuchara: kuimbe
Vichokuéra noñe’ẽi Eloisa ndive. (añetegua’ỹ) 5. Amoha’anga ha ahai mba’éichapa ikatu avei ajapo che

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Eloisa ha itúva oiko táva guasúpe. (añetegua) gorrorã. Dibujo y describo como puedo hacer un gorro.
2. Ambohasa ñe’ẽjoaju ã ñe’ẽtévape. Paso las oraciones en el Respuesta abierta, individual.
tiempo que se indica.
Eloisa oho mbo’ehaópe. PÁGINA 82
Ára mboyvegua yma: Eloisa ohóra’e mbo’ehaópe. 1. Atýpe amoñe’ẽ. Leemos en grupo.
Ára mboyveguaiteve: Eloisa ohova’ekue mbo’ehaópe. Lectura grupal.
Eloisa ru omba’apo táva guasúpe. 2. Amyesakã umi ñe’ẽ hũvéva. Aclaro las palabras en negritas.
Ára mboyvegua ndaje: Eloisa ru omba’apóraka’e táva kypa: tenedor
guasúpe. kuimbe: cuchara
Ára mboyvegua ramo: Eloisa ru omba’apókuri tavaguasúpe. kyse: cuchillo
3. Amongora umi ñe’ẽ ojehai vaíva ha ahai porã. Encierro en japepo: olla
círculo las palabras mal escritas y las corrijo. mba’yru: recipiente
ña’ẽmbe: plato
ñanĩ ñani mĩchi michĩ Ejerccios 3, 4, 5.
Respuestas abiertas.
ñũme ñúme ñẽ’e ñe’ẽ

mãvapa mávapa mẽro merõ PÁGINA 84


1. Ambohovái. Respondo.
4. Amosusũ ñe’ẽtéva ñe’ẽ. Conjugo el verbo «ñe’ẽ». ¿Mba’éichapa oñemohenda haipyre?
Oñemoĩ tekotevẽmby ha upéi mba’éichapa jajapova’erã
Terarã- Mboyvegua Mboyvegua Mboyveguai- pizza.
nguete yma ramo teve ¿Mba’eichagua arandukápepa jajuhu péicha haipyre?
Pronombres Pret. anterior Pret. reciente Pret. plus- Jajuhu aranduka oñe’ẽva tembi’u apóre.
personales -ra’e -kuri cuamperfecto
-va’ekue 2. Amongurusu oĩ porãva. Marco lo correcto.
Mba’aichagua haipyrépa:
che añe’ẽra’e añe’ẽkuri añe’ẽva’ekue apoukapy X
nde reñe’ẽra’e reñe’ẽkuri reñe’ẽva’ekue Haipyre oñembopapapy:
Jaikuaa hag̃ ua mba’erãepa jajapova’erã. X
ha’e oñe’ẽra’e oñe’ẽkuri oñe’ẽva’ekue 3. Ambopapapy ojejapohaguéicha pizza. Enumero
ñande ñañe’ẽra’e ñañe’ẽkuri ñañe’ẽva’ekue secuencialmente los pasos a seguir.
(3) Ñambojehe’apaite hu’ũ porã meve ha jatapa.
ore roñe’ẽra’e roñe’ẽkuri roñe’ẽva’ekue
(2) Ñamoĩ ipype ñandyry, juky, ñambojehe’a ha upéi ñamoĩ
peẽ peñe’ẽra’e peñe’ẽkuri peñe’ẽva’ekue levadura.
ha’ekuéra / oñe’ẽra’e oñe’ẽkuri oñe’ẽva’ekue (1) Ñamoĩ mba’yrúpe harina.
hikuái (4) Jaipyso, ñamoĩ mbayrúpe ha ñambope porã.
(5) Ñamoĩ salsa, kesu, jamón, aceituna, orégano ha mba’e…

74

guia guar6 03 resp.indd 74 16/5/19 14:14


4. Amoha’anga umi tembiporu aikotevẽva ajapo hag̃ua pizza. 3. Amaña ta’angáre ha ahai ñe’ẽjoaju oguerekóva
Dibujo los utensilios que necesito para elaborar una pizza. imuanduhe’etáva. Observo las imágenes y escribo oraciones
Respuesta abierta, individual. con palabras politónicas.
Respuestas modélicas:
PÁGINA 85 Tatakuápe ñambojy chipa.
1. Amoñe’ẽ ha amongora umi ñe’ẽteja. Leo y encierro en Pirapirére heta mba’e jajoguakuaa.
círculo los adverbios. 4. Ahai po ñe’ẽ imuanduhe’etáva ha ajapo ñe’ẽjoaju. Escribo
cinco palabras politónicas y las empleo en oraciones.
Kuehe ajapo heta tembi’u Respuesta abierta, individual.
ha roguapy vy’ápe ro’u.
Ou che kyvy ha oporandu: PÁGINA 88
¿mba’éichapa ojejapo pe tembi’u? 1. Amoĩmba ko tembi’u apoukapy ha ahaipa. Completo la
Tembi’u apoukapy emoñe’ẽ porã, receta y completo.
péicha ikatu ejapo pya’e Mba’éichapa jajapo:
ha he’úta tembi’u he, ha’e chupe. 1.ha Ñaikytĩ sa’imimi sevói’a.
2.ha Ñamoĩ mba’yrúpe ñandy ñambovu porã ha ñamoĩ
2. Amoĩ hendápe umi ñe’ẽteja amongoráva. Clasifico los peteĩteĩ jahávo ipype ryguasu rupi’a.
adverbios encerrados en círculo. 3.ha Upéi jahykuavo ipype avatiky ñemongu’ipyre.
tekogua: porã, pya’e araygua: kuehe 4.ha Ñambojehe’apa rire, ñamoĩ mbayrúpe ha ñamoĩnge
papygua: heta oporandúva: ¿mba’éichapa? tatakuápe térã horno-pe. Ñaha’arõ ojy.
omoneĩva: péicha Ha upéi ikatúma ja’u.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

PÁGINA 86 PÁGINA 89
1. Amoĩmba ñe’ẽtejápe. Completo con adverbios. Ejercicios 2 y 3.
Ha’ekuéra oguata pya’e. / Kuñakarai osapukái hatã. Respuestas abiertas.
Umi guyra oveve yvate. / Mitã omaña mombyry.
2. Aheka sopa de letra ã ñe’ẽteja: angete, anive, pya’e, ag̃ui, PÁGINA 90
heta, aje’i, mombyry, kuehe. Busco en la sopa de letras los 1. Amoñe’ẽ. Leo.
adverbios. Lectura individual.
2. Aiporu ã ñe’ẽ amoĩmba hag̃ ua ne’ẽjoaju. Utilizo las palabras
A U E P O R Ã R Õ para completar las oraciones.
Jajapo hag̃ ua ao tenondegua tekotevẽ ñambojo’a mbytépe
N R A NG E T E O H
pe páño; upéi ñamarka ha ñaikytĩ.
I Ñ U S O U R K E Ñambovyvy iku’ápe cinta bies ha avei yvate ñañapytĩ ha
V T A J E ’ I U T ñamoĩ hag̃ua ñande ajúrare.
E P Y A ’ E P E A 3. Ahaiguy oĩ porãva. Subrayo lo correcto.
Ko haipy oñe’ẽ: Ao apóre.
P R F J O S E H Y
U M O MB Y R Y E E PÁGINA 91
4. Amongora ñe’ẽ he’iseavýva. Encierro en círculo el antónimo.
3. Aiporu umi ñe’ẽteja ha amoĩmba ñe’ẽjoaju. Empleo esos Puku: mbyky
adverbios y completo las oraciones. Mbovyvy: jora
Che sy aje’i ojapo heta tembi’u. Yvate: karape
Anive esapukái ne membýpe. 5. Ambosa’y ñe’ẽteja ha’éva. Pinto el adverbio
Karai ou pya’e kuehe che rendápe. correspondiente.
Ha’e oho angete okaru porã hag̃ua.
Ñe’ẽteja tekogua mombyry mbegue
PÁGINA 87
1. Amoñe’ẽ ha ahaiguy umi ñe’ẽ imuanduhe’etáva. Subrayo Ñe’ẽteja tendagua yvate péicha
las palabras politónicas. Ñe’ẽteja araygua angete anive
Che sy ojapo heta so’ojosopy karurã ha upévare iku’arasy.
Ñe’ẽteja papygua araka’épa sa’i
Kuñakarai omoĩnge chipa tatakuápe.
Heta jaguarete oĩ ka’aguýpe ha upévare ojepokuaa ojupi Ñe’ẽteja omoneĩva néi tove
yvyramátare.
Ñe’ẽteja ombotovéva sa’i tove
2. Apinta umi pu’ae atã umi ñe’ẽme. Pinto las vocales tónicas
de estas palabras. Ñe’ẽteja oporandúva marãpa okápe
so’ojosopy kuñakarai tatakuápe
jaguarete ka’aguýpe yvyramátare

75

guia guar6 03 resp.indd 75 16/5/19 14:14


6. Amoĩmba. Completo. PÁGINA 98
Aiporu kuimbe ha’u hag̃ ua tembi’u hykuéva. 1. Ambohovái. Respondo.
Ha kypápe aikutu so’o ha aikytĩ kysépe. ¿Mávapa ombou Jaguarete hovýpe?
7. Ahai tembi’u Paraguái ha’uséva. Escribo los nombres de las Ñande Ru ombou chupe.
comidas típicas del Paraguay. ¿Mba’épa ojapo Jaguarete hovy ijapu ha imondávare?
Respuesta abierta, individual. Jaguarete Hovy omokõ umi ijapúva ha imondávape.
¿Mba’épa omomarandu mainumby?
Mainumby he’i ko yvy ape oñemongu’ipáta katuete hekomarã
UNIDAD 7: Mombe’ugua’u - Mito rupi ha yvypóra hembiapo vaígui.
2. Amongurusu X mavamávarepa oñeñe’ẽ mombe’ugua’úpe.
PÁGINA 95 Marco con X de quienes se habla en el mito.
1. Ambohovái. Contesto. Ñande Ru X Jaguarete hovy X
¿Mba’épa he’i Mogonalo upe toba-pe? Mainumby X Español-kuéra X
—Eipotáramo mymba reha’ãva’erã iñe’ẽ ha ha’ekuéra oúta 3. Ahai mba’épa oiko ha mba’érepa oiko. Escribo si es causa
nerendápe. o efecto.
¿Mávapa ohendu Mogonalo oñe’ẽrõ toba ndive? Jaguarete hovy omokõ kuarahy. (Mba’érepa oiko)
Ohendu Taanki ha ndogustái chupe ikatúgui tobakuéra Ha upéicha rupi oiko pe eclipse lunar ja’eha. (Mba’épa oiko)
ojukareínte umi mymba. 4. Ahai mba’emba’épa ojapo Jaguarete hovy. Escribo las
¿Mba’épa he’i Taanki ani hag̃ ua umi toba ojukaparei mymba? acciones del Jaguarete hovy.
Taanki he’i: mymba jarýi ipochýtaha ha ani hag̃ ua oiko upéva,
ko’ág̃ a guive mymbakuéra okyhyjéta yvypóragui.
¿Moõpa oiko umi Toba Qom?

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Umi Toba oiko gueteri ko’ág̃a peve Chákope.
2. Ahai A, añetéramo, ha G, gua’úramo. Escribo A, si es
verdadero, y G, si es falso.
Toba oho ka’aguýpe oheka mymba. (A)
Taanki nohendúi mbói he’íva. (G)
Toba ojuhu ka’agúype peteĩ mbói jy’y. (A) Omokõ Jasy ha Kuarahy jepe.
Aréma ndokyvéi Chákope. (A) Ojepy hag̃ua umi heko vaíva rehe.
3. Ahai ha amombe’u mba’éichapa. Describo a los personajes. Oipytyvõ hag̃ua umi guarani heko porãvape.
Mogonalo: peteĩ mbói tuichaitereíva ha isa’ýva jy’ýicha. 5. Jajepy’amongeta ha jahai. Reflexionamos y escribimos.
Toba: peteĩ karai ojepy’apýva hogayguáre ha mombyry Respuesta abierta, grupal.
oguata oho oheka mymba hembi’urã.
Taanki: peteĩ karáncho oñangarekóva mymbakuérare ani PÁGINA 99
toba-kuéra omymbajukareínte. 1. Amoñe’ẽ. Leo.
4. Amoĩmba. Completo. Lectura individual.
Umi avatee ha avatee’ỹ ha’e: Mogonalo, toba ha Taanki.
Mombe’ugua’u oiko: Cháko ka’aguýpe. PÁGINA 100
Ahai mba’etérepa oñe’ẽ ko mombe’ugua’u: Mogonalo 1. Aguenohẽ haipýgui. Extraigo.
ombo’érõ guare toba-pe omymbajuka hag̃ua. Ñe’ẽjoajuteĩ ombotovéva: —Ndojapoiva’erã umi mba’e.
Ñe’ẽjoajuteĩ oporandúva: ¿Mba’ére piko Jaguarete hovy
PÁGINA 96 oñeno kyha gúype?
Ejercicios 1, 2 y 3 Ñe’ẽjoajuteĩ apoukapýva: Mogonalo eñe’ẽmína hendive.
Respuestas abiertas, grupal. Ñe’ẽjoajuteĩ oimo’ãva: Ikatumba’e oñomoirũ hikuái.
Ñe’ẽjoajuteĩ potapýva: —Ha’éko omokõse kuarahy ha jasýpe
PÁGINA 97 avei.
1. Amoñe’ẽ haipyvo peteĩha ha amoĩmba. Leo el primer párrafo 2. Ahaiguy mba’eichagua ñe’ẽjoajuteĩpa. Subrayo la clase de
y completo. oración correspondiente.
Jaguarete hovy oñeno Ñande Ru kyha guýpe. Ahase nde rógape: potapýva
Péva peteĩ tekove jeroviaha ikatúva oipe’o térã omokõ jasy Terehóke pya’e ko’águi: apoukapýva
ha kuarahy jepe. Jaguarete hovy opytu’uháramo omokõ ¿Mba’épa reipota?: oporandúva
kuarahy. 3. Amaña ta’angáre ha ahai ñe’ẽjoajuteĩ. Observo las imágenes
y escribo oraciones.
Ñe’ẽjoajuteĩ potapýva: Jaguarete hovy omokõse kuarahy.
Ñe’ẽjoajuteĩ omomorãva: ¡Tuichaite pe mbói jy’y!

76

guia guar6 03 resp.indd 76 16/5/19 14:14


4. Amoñe’ẽ ñe’ẽjoaju ha ambohasa ñe’ẽjoajuteĩ ojerurévape. ¿Oĩ porãpa pe ohugava’ekue umi mitã? ¿Mba’érepa?
Leo la oración y redacto según la clase de oración solicitada. Respuesta abierta.
Taanki ohendu Mogonalópe. ¿Moõpa oiméne oho pe mitã?
Ñe’ẽjoajuteĩ potapýva: Taanki ohenduse Mogonalópe. Respuesta abierta.
Ñe’ẽjoajuteĩ oporandúva: ¿Taankípa ohendu Mogonalópe? ¿Mba’épa ojapo mitãnguéragui pe mitã ama?
Ñe’ejoajuteĩ oĩmo’ãva: Taanki ohendúne Mogonalópe. Ojapopa chuguikuéra kururu.

PÁGINA 101 PÁGINA105


1. Ahai ta’anga’i kuatiapyre haipyrépe. Coloco los signos de 3. Ahai A, añeteramo, ha G, gua’úramo. Escribo A, si es
puntuación en el texto. verdadero, y G, si es falso.
Toba oho ka’aguýpe ha upépe ohecha: karancho, mborevi, Mitã iñakãrague pukueterei. (A)
mbói, tatu, karumbe ha vicho’imimi. Mitãkaria’y oguatahína ka’aguýre. (A)
Mogonalo ohendu sapy’a toba-pe, osyryry mbeguekatumi ani Mitã ojopy ha oipoka iñakãrague ha osẽ chugui y. (G)
ohecha chupe. 4. Ambojoaju mba’e oiko, mba’ére oiko. Uno la causa con el
2. Ahai ñe’ẽjoaju ha amoĩ ã ta’anga’i kuatiapyre. Escribo efecto.
oraciones y uso los signos de puntuación.
Respuesta abierta, individual.
3. Ahai kyguái oikotevẽva. Coloco las comas donde
corresponda.
Ogueru hendive arai, yvytu hatã ha aratiri. 5. Amoha’anga mitã amáme ha ahaipa mba’éichapa. Dibujo al
niño al niño lluvia y completo sus caracteríticas.
PÁGINA 102 Oiko ha’eñomirei.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

1. Ahaipa ko mombe’ugua’u. Completo el mito con las palabras Iñakãrague pukueterei ha ndojoguái ambue mitãnguérape.
destacadas. Ojopy ha oipoka iñakãrague ha ochororo chugui y.
Peteĩ ára Mogonalo osyryryhína ka’aguýre oheka ysyry hérava Ko mitã y omongakuaa ha omoñapymimba pe táva ha
Tála ha he’i: mitãnguéragui ojapopa kururu.
—Oĩramo che pytyvõva ha’éta chupe mba’éichapa ikatu 6. Ahai ha amombe’u umi avatee. Describo a los personajes.
ojuka mymbakuéra. Mitãkaria’y: ipy’aguasu, imba’e porã.
Upéva ohendu peteĩ karáncho ha ipochyeterei. Upémaramo Mitãnguéra: iñakãhatã, ijayvu, iñaña.
karancho he’i Mogonalópe: —Mba’éicha piko nde rejapóta 7. Aguenohẽ haipýgui. Extraigo del texto.
umi mba’e. Oñembyaipáta ningo ñanderekoha. Ñe’ẽjoajuteĩ omoneĩva: Mitã omoñapymimba pe táva.
Ejeruréna ambue mymbakuérape tanepytyvõ. Ñe’ẽjoajuteĩ ombotovéva: Mitã ndojoguái ambue mitãnguérape.
Mogonalo ojuhu ñakurutũnguérape ha ojerure chupekuéra Ñe’ẽjoajuteĩ oimo’ãva: Ko mitã ndaha’éine yvypóra apegua.
ikatúpa oipytyvõmi chupe.
Ko’ã mymba ohechauka chupe mba’éichapa og̃ uahẽva’erã pe
ysyry Tálape. UNIDAD 8: Mombe’upy - Leyenda
Mogonalo ndaje ko’ag̃ aite peve oiko pe ysyry guasúpe.
PÁGINA 109
PÁGINA103 1. Ahaiguy oĩ porãva. Subrayo lo correcto.
1. Amoha’anga mba’éichapa opa mombe’ugua’u. Dibujo el Guarani retãme aréma: ndokyvéi
final del mito. 2. Ambohovái oñeporandúva. Respondo las preguntas.
Respuesta abierta, individual. ¿Mba’épa ojerure guaranikuéra Tupãme?
2. Amoĩmba. Completo. Tupãme anga ojerure hikuái omongymínte hag̃ua.
Avatee: Mogonalo ¿Mavamáva piko Avati ha Ñande?
Avatee’ỹ: Karáncho, ñakurutũnguéra Avati ha Ñande mokõi tapicha oñorãirõ kuaáva.
Oikóva: Omombe’use mba’éichapa ojejukava’erã mymbakuéra. ¿Mávapa oipytyvõ chupekuéra?
Ha’e oipotágui ojegueraha chupe ysyry Tálape. Tupã oipytyvõ chupekuérape.
Moõpa oiko: Ka’aguýpe ha ysyrýpe. 3. Amoñe’ẽ porã ha amoĩmba aiporukuévo: imba’e porã -
iñaña. Leo detenidamente y completo con: imba’e porã - iñaña
PÁGINA 104 «Ñamanóne katu ani hag̃ ua ñande rapichakuéra
1. Amoñe’ẽ. Leo. iñembyahýi»—he’íje ojupe hikuái.
Lectura individual. Avati (imba’e porã) Ñande (imba’e porã)
2. Ambohovái. Contesto. 4. Amongora mba’épa oiko Avatígui. Rodeo lo que sucedió
¿Mba’eichaguápa pe mitã? con avati.
Pe mitã iñakãrague puku ha ndojoguái ambue mitãme ha Avati omano ha hetekuégui oiko:
ipokatu. Tupã ka’avo

77

guia guar6 03 resp.indd 77 16/5/19 14:14


5. Ambojoaju ha ahechakuaa mba’e porã oikóva. Uno y 5. Amoñe’ẽ haipyvo ipahapegua ha ahai mba’épa he’i Parana
observo las buenas acciones sucedidas. ysyry jarýi Samu’ũme. Leo el último párrafo y transcribo qué le
Avati ra’ỹigui Avatípe ysyry rembe’ýpe. dice el Paraná a Samu’ũ.
Ñande oñotỹ ojejapo heta tembi’u. —Nde rejuhúta py’aguapy ha reikóta che ysyry rembe’ýpe.
Avati heñói ovy’ajoa, opurahéi ha ojeroky. Ame’ẽta ndéve tekove opave’ỹva umi yvyra ogueraháva nde
Guaranikuéra yvýgui, okakuaa ha heta hi’a. réra rupive. Nde reñangarekóta hesekuéra, ha ha’ekuéra
6. Aguenohẽ ñe’ẽjoajuha mombe’upýgui. Extraigo los nderehe.
conectores de la leyenda. Nanemembymo’ãi rupi, che pirakuéra opytáta ndéve
Upérõ, upéramo. ne membýramo. Sa ary ahasávo ahejáta jepi resẽ nde
róga samu’ũgui remombe’u hag̃ua ne rembiasakue peteĩ
PÁGINA 110 kuimba’épe, reipytyvõta ichupe ha’e oñotỹse ramo Samu’ũ
Ejercicios 1, 2, 3 y 4. hóga jerére.
Respuestas abiertas. 6. Ahaiguy mba’épa omombe’u ko mombe’upy. Subrayo el
tema de la leyenda.
PÁGINAS 113 Omombe’u mburuvicha Augvai ha itajýra Samu’ũ
1. Amoñe’ẽ haipyvo ñepyrũgua ha amoĩmba he’iháicha rembiasakue.
jehaipyrépe. Leo el primer párrafo y completo según el texto. 7. Ñane irũndi jahai ñane remimo’ã ko mombe’upy rehegua.
Con nuestro compañero escribimos nuestra opinión.
Respuesta abierta, grupal.

PÁGINA 115
1. Amongora umi ñe’ẽjoajuha oĩva ko haipyvópe.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


Encierro en círculo los conectores del párrafo.

Ysyry oñepyrũ okororõ ha umi ola opu’ã yvate. Tatatina


Oñangarekóva umi yvyra péicha héravare. oñuamba ysyry ha upévare ndaikatúi ojehecha hyepýpe
Omongakuaáva ichupe. oikóva. Upévo guaranikuéra tuicha oñemondýi ha okyhyjepa.
Ohayhúva umi mymba ijerére oikóvape.
Sa ary ohasávo ojeheja chéve asẽ hag̃ua. 2. Aiporavo ñe’ẽjoajuha ha amoimba ñe’ẽjojaju. Selecciono los
Amombe’u che rembiasakue peteĩ yvypórape tohendu. conectores y completo las oraciones.
2. Ambohovái ko’ã mba’e oñeporandúva. Respondo las Karia’y pytagua omano upévare mburuvicha guasu ha’ete ku
preguntas. ovy’áva.
¿Mávapa Samu’ũ túva? Samu’ũ piko omendase hetãygua rehe térã pytagua rehe.
Samu’ũ túva mburuvicha Augvai. Parana syry okororõ upéicharõ osẽ ijarýi hembe’ýpe.
¿Mba’éichava’erãpa Samu’ũ menarã? Guaranikuéra ohechauka ikatupyryha upéicha avei ojapo
Heko porãva’erã, Tupã ñande ru oipotaháicha. karia’y pytagua.
¿Mba’épa ojapo umi guerrero ohechauka hag̃ ua ikatupyryha?
Ho’yta, oñani, opo ha oipuru arco ha flecha mbohapy ára PÁGINA 116
pukukue. 3. Ahaiguy ñe’ẽjoajuha oĩva ko’ã ñe’ẽjoajúpe. Subrayo los
¿Mboy karia’y ohechauka ikatupyryveha? conectores de las siguientes oraciones.
Mbohapy karia’y pe ikatupyryvéva. Jaháta Ka’akupépe ko’ẽrõ ỹrõ katu ko’ẽambuérõ.
¿Mávape oiporavo Samu’ũ? Juan térã Nicolás ojapóta terere ro’ysã.
Samu’ũ avavépe ndoiporavói. Ñahenóina chupe jahechápa ndouséi jajahu.
3. Amongurusu X he’iséva jehaipyrépe umi ñe’ẽ ijehaijojáva. Ha’e oime mombyry upévare ndaikatúi ou.
Marco con una X el significado contextual de los homónimos. Nde ha che ñag̃ uahẽ ojoja mbo’ehaópe.
Samu’ũ hasẽ pokõi jasy pukukue: mes X 4. Amaña ta’angáre ha amoĩmba ñe’ẽjoaju. Observo las
Parana ysyry jarýi: duende X imágenes y completo las oraciones.
Oñehendu sapy’a tambor ryapu: de repente X Ambyaty avati upéicharõ mama ojapóta chipa.
Arrega yvyra ra’y upéicharõ okakuaáta.
PÁGINA 114 Lili ha Rosa omoñe’ẽ mombe’upy.
4. Ahai máva rehetépa oñeñe’ẽ ha máva rehepa avei oñeñe’ẽ. Mitã opu’ã voi upévare hopehýi.
Escribo el personaje principal y los personajes secundarios. 5. Ambojoaju he’isévare. Uno con su significado.
Mávarepa oñeñe’ẽve: Avatee Samu’ũ upéicharõ por eso
Mávarehepa oñeñe’ẽ avei: Avatee’ỹ Mburuvicha Augvai, upévare entonces
karia’y pytagua, Parana syry jarýi, guerrero, mbohapy upémarõ si no
karia’y ikatupyryetéva. ỹrõ por lo tanto

78

guia guar6 03 resp.indd 78 16/5/19 14:14


6. Ahai ñe’ẽjoaju che kuatiahaípe aiporavokuévo ã PÁGINA 121
ñe’ẽjoajuha. Redacto oraciones en mi cuaderno y empleo estos 5. Amongora ñe’ẽjoajuha oĩva ko’ã ñe’ẽjoajúpe. Encierro en
conectores. círculo los conectores de las oraciones.
Respuesta abierta, individual.
Upémarõ, Ñande ohenói hapichakuérape, ha ohechauka
PÁGINA 117 ichupekuéra pe ka’avo upéicha avei omombe’u pe
1. Amoñe’ẽ ko’ã ñe’ẽjoaju. Leo correctamente estas oraciones. oikova’ekue.
Lectura individual. Umi mokõi kuñakarai katu ombohasa chupekuéra y ky’a,
2. Aiporavo ñe’ẽriregua peve/meve, pe/me. Selecciono las hoy’u hag̃ ua. Upévare ipochy Tupã ha omoheñói upépe peteĩ
posposiciones peve/meve, pe/me. yvu neporãmba jepéva, hoy’u hag̃ ua upe mitã.
Che ru omba’apo ka’aruete peve.
Ñúme oĩ heta vaka ha ka’aguýpe katu jaguarete. 6. Ajapo ñe’ẽjoaju aiporukuévo ñe’ẽjoajuha. Redacto oraciones
Ore roñemoarandu guaraníme pytũ meve. y empleo los conectores.
3. Aiporu hekópe ã teroja mba’éva nde/ne, ñande/ñane, Respuesta abierta, individual.
pende/pene. Empleo el adjetivo posesivo adecuado. 7. Aiporavo ñe’ẽtĩgua ipu porã hag̃ ua ñe’ẽjoaju. Selecciono las
Moõgui piko rejogua nde aorã. palabras para la armonización nasal.
Mba’épa he’i ñandéve ñane mbo’ehára ha ñande sy kuehe. Che añemoarandu guaraníme ko’ẽ guive pytũ meve.
Ore rohose pende ógape ko’ẽrõ pene irũ ndive. Ne mesa ipuku ha ipohýi.
4. Amoñe’ẽ ko’ã ñe’ẽjoaju ha upéi ambotove. Leo las Nahendúi reñe’ẽramo chéve.
oraciones y luego paso a la forma negativa. 8. Ahai porã ñe’ẽ tĩgua ipu porã hag̃ ua. Corrijo las palabras
Mitãmi oñeno ha oke kyhápe. / Mitãmi noñenói ha ndokéi para lograr la armonización nasal.
kyhápe.
© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.

Samu’ũ omano Parana syrýpe. / Samu’ũ nomanói Parana


syrýpe.
Che añe’ẽkuaa guaraníme. / Che nañe’ẽkuaái guaraníme.
Ha’e ome’ẽ chéve aranduka. / Ha’e nome’ẽi chéve aranduka. ne menarã nde menarã

ñande ru ñane ru
PÁGINA 118
1. Ajesareko ha amoñe’ẽ. Observo y leo.
ñane retã ñande retã
Lectural individual.
2. Amoñe’ẽ ha amoĩmba. Leo y completo. pytũ meve pytũ peve
Respuesta abierta, individual.

PÁGINA 119
3. Ajesareko ha amoĩmba. Observo y completo.
Respuesta abierta, individual.

PÁGINA 120
1. Ajepy’amongeta mombe’upy ahenduva’ekue rehe.
Reflexiono sobre la leyenda escuchada.
Respuesta abierta, individual.
2. Ambohovái. Respondo.
¿Mávapa og̃ uahẽ Avati ha Ñande rendápe ha mba’épa he’i
chupekuéra?
Og̃uahẽ hendapekuéra peteĩ kuimba’e.
¿Mávapa ombou upe kuimba’épe ha maerã piko?
Ombou chupe Tupã oipytyvõ hag̃ua guaranikuérape.
¿Mba’érepa Tupã oipotyvõse Avati ha Ñandépe?
Tupã oipotyvõse Avati ha Ñandépe imba’e porã haguére
hikuái.
3. Amoĩmba. Completo.
Upe ka’avo: okakuaáta opaite hendárupi ha ha’ỹi ikatúta
oñeñongatu ndokyvéiramo g̃ uarã.
4. Ahaiguy pe tuichaite mba’e Tupã ome’ẽva guaranikuérape.
Subrayo lo más grande que Dios les dio a los guaraníes.
- Ka’avo avati rupi opátama ñembyahýi guaraní retãme.

79

guia guar6 03 resp.indd 79 16/5/19 14:14


Aranduka porupyre – Bibliografía

• Academia de la Lengua Guaraní. (2018). Guarani ñe’ẽtekuaa. Gramática guaraní.


Asunción: Servilibro.

• Ayala, V. (1996). Gramática guaraní. Buenos Aires: Ministerio de Cultura y Educación


de la Nación, República Argentina.

• Bello, P, A. Farias y otros (1996). Didáctica de las Segundas Lenguas. Santillana:


Madrid.

• Bigas, M. y Correig, M. (2001). Didáctica de la lengua en la educación infantil.


Síntesis, Educación.

• Cassany, D.; Luna M.; Sanz G. (1998). Enseñar lengua. Barcelona: Graó.

• Condemarin, M. y Medina, A. (2000). Evaluación auténtica de los aprendizajes.


Santiago de Chile: Editorial Andrés Bello.

© Editorial en Alianza S. A. - Prohibida su reproducción.


• Guasch, A. y Ortiz, D. (1986). Diccionario castellano-guaraní, guaraní-castellano.
Sintáctico, fraseológico, ideológico. Asunción: CEPAG.

• Guasch, A. (1983). El idioma guaraní. Gramática y antología de prosa y verso.


Asunción: Loyola.

• Krivoshein de Canese, N. (1983). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Colección


Ñemity.

• Martínez, M. y Otazú, R. (2010). Ñe’ẽ ayvu. Diccionario escolar guaraní-castellano;


castellano-guaraní. Asunción: En Alianza Editorial.

• Ministerio de Educación y Cultura. (2014). Programa de estudio 6.º Grado. Educación


Escolar Básica. Asunción: MEC.

• Ministerio de Educación y Cultura. (2000). La educación bilingüe en la reforma


educativa paraguaya. Asunción: MEC.

• Ministerio de Educación y Cultura. (2009). Evaluación del aprendizaje en la Educación


Escolar Básica: primer y segundo ciclo. Asunción: MEC.

80

guia guar6 03 resp.indd 80 16/5/19 14:14

También podría gustarte